Mal 20 rokov, keď dokončil hotelovku,
maturita v ruke, a tak ešte dolej vodku,
ranné vytriezvenie, ale hlava plná nádejí,
nechce dealovať a hustliť ako všetci gauneri.

Chce ísť veľmi na výšku, aj keď nemá kontakty, 
aj keď nemá maminu, čo dá úplatok do kapsy,
namotaný za knihami, verí v svoje schopnosti,
skúšky spravil, no aj tak ho neprijali do školy.

Obrovsky sklamaný kráča na úrad práce,
po neprijatí zaniesť papier, na chuja šťastie,
musí hľadať vatu, naháňať sa za posratým eurom,
lebo je zbytočné plakať zase nad rozliatym mliekom.

A tak posiela do každej práce žiadosti, 
lenže zase rozhodujú v prvom rade známosti,
rodinkárstvo, korupcia – slovenský krvný obraz, 
a tak ganjou pokúsi sa rychlo spraviť prvý obrat.

REFRÉN
Na všetko budeš sám,
prestaň sa toho báť,
skús teraz pevne stáť,
svet stále patrí nám.

Na všetko budeš sám,
prestaň sa toho báť,
skús teraz pevne stáť,
svet stále patrí nám.

Predával a zásoboval trávou celé sídlisko,
ilegálna činnosť je pre mladých takto kyslíkom,
sú to prachy na handry, na život a domácnosť,
nechce vyciciavať mamu, čo má toho ozaj dosť.

Cestou dostáva od firiem maily bez útechy,
vraj chcú ľudí s praxou a nie absolventov neskúsených,
človeku už tečú nervy, ako má získať prax,
keď ju nemá ako získavať, zákonník zlyháva.

A potom naše firmy diskriminujú mladých, 
a tí sa radšej zbalia do Londýna a Prahy,
a tak to spraví mladý slovák, skončí s dealovaním,
za zarobené prachy sa chce radšej rýchlo zbaliť.

Pelikán.sk, smer nový život, Londýn Nitrou,
radšej byť otrok za 1000, než za dolných 300,
začiatky sú ťažké, ako by povedal klasik,
v cudzine si navždy cudzinec s Poliakmi, Čechmi, bratmi.

Londýn, Ealing Broadway, druhý domov,
dvanástky na časy, nočné, žiadny tučný komfort,
Slovensko nechce vidieť, okrem matky nemá dôvod,
ako sa mu darí, zistíš, keď zistím ďalší rozvoj.

REFRÉN
Na všetko budeš sám,
prestaň sa toho báť,
skús teraz pevne stáť,
svet stále patrí nám.

Na všetko budeš sám,
prestaň sa toho báť,
skús teraz pevne stáť,
svet stále patrí nám.