Skús
z miesta sa hnúť,
zvoľni dych,
ktorý dvíha ti hruď.
Ty (ty),
riešením buď,
nedovoľ mu zabudnúť,
koľko krát mal udrieť ťa chuť.

Sľúb mi,
že žiadny muž,
nezničí tvoju podstatu už.
Poď a skús
vecmi pohnúť.
Nedá sa do nekonečna krájať vzduch,
statočná buď.

Ref.:
Od zajtra už budeš sám.
Vráť jej kľúč,
omluvy si vieš kam strč.

Na koho to vlastne hráš?
To nevidíš
jak pred sebou utekáš,
rodinu si rozmetáš
a peklu svoju dušu zapredáš.

Tie
oči nevinné.
Vidieť ťa s fľaškou ich neminie.
Detský plač a ona
vraj je na vine
od kedy milovať je povinné?
Strať sa, zaplať výživné.

Možno seba máš len rád,
to riešenie zrýchli.
Chybu v iných nehľadaj
diagnózu máš.
Ženu zmlátiť vie len sráč,
čo skrýva sa v prítmí,
vo svojich chorých predstavách
o láske…

Ref:
Od zajtra už budeš sám.
Vráť jej kľúč,
omluvy si vieš kam strč.

Na koho to vlastne hráš?
to nevidíš
jak pred sebou utekáš,
rodinu si rozmetáš.
A peklu svoju dušu zapredáš.

Možno seba máš len rád,
to riešeni zrýchli.
Chybu v iných nehľadaj
diagnózu máš.
Ženu zmlátiť vie len sráč,
čo skrýva sa v prítmí,
vo svojich chorých predstavách
o láske…

Ref:
Od zajtra už budeš sám.
Vráť jej kľúč,
omluvy si vieš kam strč.

Na koho to vlastne hráš?
to nevidíš
jak pred sebou utekáš,
rodinu si rozmetáš.
A peklu svoju dušu zapredáš.