Neni cesty späť, viem o čom hovorím teraz,
keď som dovolil hnevu prerásť mi cez hlavu neraz,
a myslel si, že bez citov ten život ľahšie zvládnem,
a tak nedávam, len berem, srdcia druhým kradnem,
nechápal som, čo je na tom, že sa majú dvaja radi,
veď je samozrejmosť, že ten jeden musí zradiť,
vo všetkom vidím niečo zlé a nič neni fér,
tak prečo by som mal byť dobrák, keď mám na výber?
Tie ženy milovali, aj tak nestáli mi za to,
aby som dvihol mobil, prepáč, nevyšlo to zlato,
no aj keď som sa zmenil a berem všetko inak,
v ich očiach navždy ostanem bezcitná sviňa,
včerajšok nenapravím, dnes neni cesty späť,
môžem sa omluviť hneď, nezmením čo bolo pred,
slovo je len slovo, slovom nič nenapravíš,
preto dvakrát rozmysli si, než niečo spravíš.

Včerajšie dni už nevrátim späť,
každý krok vedľa ma straší v sne,
za všetko následky musím niesť,
neni cesty späť, neni cesty späť.

Včerajšie dni už nevrátim späť,
každý krok vedľa ma straší v sne,
za všetko následky musím niesť,
neni cesty späť, neni cesty späť.

Sedím na posteli, na ktorej si poslednýkrát,
vydýchla, stíchla, na ktorej som prosil sa vráť,
odkiaľ mi ťa vzali a sa ma nespýtali,
či môžu, odpoveď by bola ne, zostaneš s nami,
ale niekto, kto si hovorí „najvyšší pán“,
to rozhodol za teba, za mňa, za nás, sám,
zobral život tebe, zničil život mne,
aj keď preklínam ho, neni cesty späť,
neni cesty späť, už ti nemôžem dať lásku,
keď si sa pýtala, ignoroval som furt otázku,
či ťa ľúbim, lebo teba mama – áno,
dnes by som chcel túto vetu počuť každé ráno,
dnes by som chcel vymazať všetky tvoje slzy,
a každú vrásku za mňa, veľmi ma to mrzí,
chcel by som to napraviť všetko teraz hneď,
neni cesty späť, neni cesty späť.

Včerajšie dni už nevrátim späť,
každý krok vedľa ma straší v sne,
za všetko následky musím niesť,
neni cesty späť, neni cesty späť.

Včerajšie dni už nevrátim späť,
každý krok vedľa ma straší v sne,
za všetko následky musím niesť,
neni cesty späť, neni cesty späť.