Mal to byť príbeh o nás dvoch a na furt,
no nejak si sa začala topiť v tom strachu,
že nájdem si inú a jebnem to špinu,
a tak nejak došli sme až k tomu krachu.

Chápem moja povesť neni moc dobrá,
no pochop že minulosť nemôžem zobrať späť,
Aj keď som chcel všetko a moc rád,
nedá sa, sorry, neber to jak podraz.

Stalo sa čo už, neviem to zmeniť,
prisahám, že som už dnes taký neni.
Ale ty mi neveríš, že viem byť aj verný,
a ver mi že chcem byť a ver mi že veľmi.

Fakt som už starý a nechcem už lietať,
to neznamená však, že láka ma klietka.
Do ktorej ma strkáš, sa cítim jak feťák,
nerobím nič zlé tak prestaň už štekať.

Veď nie si už dieťa, si dospelá žena,
žena, čo predtým vravela, že chce ma.
No dneska už nemám ten pocit jak včera,
a preto v tom srdci nám ostala diera.

Už nám ostala diera,v tom srdci a zomrela viera,
že to bude zas dobré, a preto sa vo mne zobudilo zviera.
Ver mi robím to nerád,
zlatko sa nemôžeš hnevať,
lebo nie si už dnes taká vieš jaká,
taká čo bola si včera.

Usmiatu ťa vidím len zriedka,
náš vzťah už neni raj, je Vietnam.
Cítim sa ako tí zajatí vojaci,
ktorí sú väznení v klietkach.
Všade kam pozriem sa si tam,
dusíš ma nevládzem dýchať.
Z kráľovny stal sa detektív,
načo bolo to dobré sa pýtam.

Mal to byť príbeh o nás dvoch a na furt,
no nejak si sa začala topiť v tom strachu.
Vraj dostal som slinu zas na ďalšiu sviňu,
a tak nejak došli sme až k tomu krachu.

Voláš mi, pýtaš sa kde som a s kým,
vravím ti na káve, sedím tam s ním.
Ne s ňou ale s ním, ne s ňou ale s ním,
ale darmo ti hovorím, máš svoj film.

Ja vím, ja vím, zas ťa ojebávam
a určite jebačka je to né káva
a zas som ten kokot, čo nevie sa správať
a podjebáva ťa, náš vzťah rozpája.

Cháp ma, že musíš mi veriť,
tak ako verím ja tebe, tým mierim.
Tam, že aj keby na mňa nejaká vyšpúli pery,
tak určite si ju nepustím do dverí.

Veríš, neveríš, už je to jedno,
mi jeblo jak v jednom kuse musím jedlo,
čo nenavarím si vyžrať jak jebo
a preto do budúcna nerátam s tebou.

Už nám ostala diera,v tom srdci a zomrela viera,
že to bude zas dobré, a preto sa vo mne zobudilo zviera.
Ver mi robím to nerád,
zlatko sa nemôžeš hnevať.
Lebo nie si už dnes taká vieš jaká,
taká čo bola si včera.

Usmiatu ťa vidím len zriedka,
náš vzťah už neni raj, je Vietnam.
Cítim sa ako tí zajatí vojaci,
ktorí sú väznení v klietkach.
Všade kam pozriem sa si tam,
dusíš ma nevládzem dýchať.
Z kráľovny stal sa detektív,
načo bolo to dobré sa pýtam.