Siedmy archanjel

Majself - Tu a Teraz

Pozerám sa do zrkadla, vodou preplachujem deň.
Zmývam ho jak všetku špinu, až kým zo mňa nezmizne.
Myslím na to, ako dlho čas beží tak precízne.
Že je tam kde moje telo, deň ako môj režisér.

Odmala ma pomaľoval život ako Renoir.
Naťahoval často koniec, zdĺhavo jak predohra.
Veci čo sa stali, pretože sa totiž mali stať.
Odišli jak na svitaní betón, tony, ráno, hmla.

Oči ako spomienky, dym do pľúc necítim.
Dýcham len Oxygén, kyslík kľúč od klietky.
A neviem čo je duša, lebo som ju nikdy nevidel.
Cítim ju však, vnútri na pokožke ako Epitel.

Takto tvorila ma roky, prstenec jak Jupiter
To aký si vytvorilo, všetko čo máš odžité
Avšak, jeden život nemá pamäť na mená.
Dôležité je len tu a teraz až dostratena.

REFRÉN

Žijem tu a teraz !
Nie zajtra, nie včera !
Iba tu a teraz !
Nie zajtra, nie včera !

Iba tu a teraz !
Žijem tu a teraz !
Iba tu a teraz !
Žijem tu a teraz !

Žijem tu a teraz !
Nie zajtra, nie včera !
Iba tu a teraz !
Nie zajtra, nie včera !

Iba tu a teraz !
Žijem tu a teraz !
Iba tu a teraz !
Žijem tu a teraz !

Raz, tri, dva, štyri, päť.
Svet sa mi podobá.
Dneska vidím ako včera.
Zajtra všade potopa.

Čierny tunel poza chrbát, ktorý nejde podkopať.
Sekunda už chvíľu trvá, nenápadná zvonkohra.
Spomienka ma nezadusí, rovnováha vodovách.
Snažil som sa veriť duši, verím stále hodnotám.

Keď raz osud nedovolí.
Zahučím jak stádo Goríl.
Tsunami jak v Stredomorí.
Pokiaľ dýcham horí pohyb

Robím čo mi vraví, do nich rozsvecujem reflektory.
Živý dotyk prepálený, potvrdzujú receptory
Oktávy, cez oči ti prepisujú receptory.
Skalopevne presvedčený, dotiahol ťa na cintorín.

Veľa ľudí nevie prečo, obracia sa na Boha.
Prehliada tie fakty, že mu stačí modrá obloha.
Prichádza na miesta aj, keď ich tam nikto nevolal.
Žijem tu a teraz aj, keď tečieme jak tobogán.