RYTMUS

Yeah, toto je pravdivý príbeh ktorý napísal sám život.

Bengoro, rázny básnik, Buro

Mala osemnásť rokov napustil ju cigán, on len sedemnásť,

nebola to žiadna veľká výhra, bol ťažký komunizmus,

doba bola iná v tom čase splodili oni dvaja pekného syna,

všetci boli v piči prečo cigán, koho vina, aj keď bol úspešný hudobník,

pre ludí bol špina. Rodičia preto svoju dcéru vyhodili z domu,

hanbili sa za ňu, rázne boli proti tomu, ona mladý človek,

nemala ísť zrazu komu, bola tehotná a kto sa bude starať o ňu.

Decko bolo na ceste budúcnosť čistá stoka, bola svadba,

rozviedli sa oni do pol roka. Cigán sa jebal a podvádzal ako sa len dalo,

dievča dostávalo bitky a decko sa pozeralo. Skončilo to presne

ako sa predpovedalo. Malý cigán sa sťahuje, nevie čo sa stalo.

Dievča k rodičom sa vrátilo už natrvalo. U dedka začal nový

život malý rumungáro. V rodine bolo všetci ticho, že to stroskotalo,

„Je to kurva“ to sa o nej venku povrávalo. Bola silná aj keď bola mladá,

rozvedená, komunisti jej hádzali polená pod kolená.

Rana sa hojila, no bola stále otvorená. Neverí v lásku,

ktorá v nej už bola znetvorená. Malinký syn je pre ňu všetko

ona ide ďalej. Miluje ho najviac na svete a dáva nádej,

prekračovať bez problémov každý velký závej.

Fóbia ze sklamania stále pretrvá v nej.

REFRÉN

Toto je príbeh, kerý napísal len sám život, osud sa nemazná

a nespráva sa práve milo, móžeš len dúfať aby sa to všetko napravilo,

cestu ku šťastiu porazíš svojou vôlou a silou.

RYTMUS

Čas plynie rýchlo malý cigy starší o päť rokov, žije bez tatka

čaká ho ešte veľa skokov. Mladé dievča s deckom netúži

byť iba sama, sníva o rodine kde je decko, otec, mama.

Stretáva v tej dobe sympatického chalana. Neskôr otehotnie

a zase je zamilovaná. Majú svadbu, kerá nebola moc požehnaná.

Svokrovci by chceli sobáš, ale bez cigána. Museli sa zmieriť,

že si bere rozvedenú. V novej rodine ju brali ako né moc chcenú.

Decko s cigánom bola ako nočná mora pre ňu.

Rasistické narážky to bolo denné menu. Pripomínali jej minulosť,

za kerou postavila stenu, treba asi začať od znovu, urobí ráznu zmenu.

Manžel sa bál rodičov a nevedel si zastať ani svoju ženu.

Cigána brali na obtiaž ako malého jeba,

nevlastná rodina ho neprijala medzi seba. Pre nich bol cudzí,

bolo mu to treba? Lásku dostával od vlastného deda.

ten keby mohol, tak mu donese aj modré z neba.

Nevinné decko bolo pre nich terčom nenávisti,

svokor si na MNV zisťoval na mladú matku vychytávky z minulosti.

Chceli ju potupiť a nikdy im nebolo dosti. Časom sa u cigána

nazbierava veľa zlosti, za ten čas okrem matky nedostal milého slova,

uzatvorený do seba, to je miesto kde sa mohol pred

falešnými potkanmi skovať. Dostáva rozum otčimovi začal oponovať.

Vyhadzov z domu bitky zas a znova. Nenechá si pičovať,

je z neho čistá zloba. Hovorili že vyrastie z neho kriminálnik,

že nemá budúcnosť kerej hrozí len čistý zánik.

Začal budovať svoju cestu, od kokotov z rodiny sa stráni,

chce niečo dokázať a nebyť na nich odkázaný.

Jediný komu verí, sú len slová jeho mamy. Matka je hrdá na syna

aj s jeho problémami, vždy ho vypočuje a poučuje ho radami.

Cigán sa venuje len hudbe, na ňu je nadaný. Nevlastná rodina sa smiala,

že je prijebaný. Dneska napĺňa svoje plány, úspech vysnívaný.

Ďakuje za všetko, za trpezlivosť svojej mamy, že držia spolu

a ze životom sú vyrovnaní.

REFRÉN

Toto je príbeh, kerý napísal len sám život, osud sa nemazná

a nespráva sa práve milo, móžeš len dúfať aby sa to všetko napravilo,

cestu ku šťastiu porazíš svojou vôlou a silou.