Tatatáratarara, tatatáratarara

Odsúdená duša volá do davu
na ľudí, čo jej nasadili zlatý veniec na hlavu.
Skúša zmeniť ešte tresty dané za skutky boľavé.
Sudca zvolal: "Nech sa stane!"
V tejto krutej oslave.

Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami, 
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom.
Zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.

Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara

Na uzly z lán sedí klaun a kŕdeľ vrán,
svedomie ma natreté lakom z oboch strán.
Zákon. Pripravení kati chytia dušu do dlane,
sudca vraví: "Nech sa stane!" 
Všetky lístky vypredané. 

Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami, 
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.
Toho, čo ju zradil katom,
cez život ju zdobil zlatom.
Zvolila si zomrieť za to a teraz je spútaná.

Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara

V dave sa cíti stratená.
Toto je zákon.
Sudca zvolal: "Mlč!"
Odsúdená na trest smrti,
veď na hlave máš veniec,
čo odnímu ti už len kati. 

Cirkusanti ovešali šibenicu mašľami, 
aby duša nespoznala verdikt,
čo je do jej srdca vpísaný.

Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara

Tatatáratarara, tatatáratarara
Tatatáratarara