Bol raz jeden kormorán, 
ktorý lietal väčšinou sám,
aj keď ho poľný svet lákal, 
nikdy sa mu nepoddal.

Na chrbte nosieval 
ťažké srdcia zo zranení,
chcel, nech sa odľahčí láska.
Lietal aj unavený. 
Lietal aj unavený.

Odnesiem vás 
na chvíľu tam, 
kde cnosti prežili.
Ostaňte v láske 
a ona ostane s vami, 
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.

Vznášal sa nad krajinou, 
spievať chodil do mlynov
tam, kde mu čerstvý chlieb hádzal 
mlynár s rodinou.

Raz ráno zastavil sa
aj u mňa pri okne,
chcel odniesť srdce mi z búrky
nech už viac nezmokne. 
Nech už viac nezmokne.

Odnesiem vás 
na chvíľu tam, 
kde cnosti prežili.
Ostaňte v láske 
a ona ostane s vami, 
ostane s vami,
aj keď ste bez sily.

V nádhernom lietaní 
srdce mi ochráni.
Cítim sa bezpečne jak dieťa 
pri láskavom prijímaní.

V nádhernom lietaní 
aj mňa si podmanil.
Môj drahý kormorán pierka 
na pamiatku nechal mi.
Môj drahý kormorán pierka 
na pamiatku nechal mi.