EGO

Každý deň, váž si svet, život je zrazu preč,
toľko ciest pred nami, toľko miest neznámych,
osud nezastavíš, spomaľ žijeme moc rýchlo.

Ďalšia míľa pomaly za nami, cesta sa míňa,
svetlo sa mihotá na tvári človeka,
ísť radšej za starou, zazíra do spätného odchádza minulosť zo života,
cieľ niekde pred nami v diali sa ligotá, budúcnosť je všetko,
čo ma rozjíma ,tá chvíľa je vzácna jako drahokam,
taká bezvýznamná cena, taká vysoká,
ako to sekunda vie celé zamotať,
tma volá na poplach, noc vraj bude zase divoká,
stokár nabúral, nafúkal, a plakal keď zahučal ako siréna.
Ach jaj, občas nemusí byť ani len druhá šanca,
ale ani sa nemusí ísť hneď chľastať, ani húliť.
Spomaľ život je zodpovedná jazda.

TOMI POPOVIČ

Každý deň, váž si svet, život je zrazu preč,
toľko ciest pred nami, toľko miest neznámych,
osud nezastavíš, spomaľ žijeme moc rýchlo.

EGO

Nikdy neblúdime, poznáš to predca,
rútime sa hore dole ako z kopca,
chcem ísť ďalej, než tam, kde to poznám,
stále má v sebe toho malého blbca.
Nemôžeme zaspať, dospať, svet sa valí a vytrháva nás zo sna,
čávo malý si bude musieť počkať,
štartuje motory, hovorí musí si počkať,
čierny jeep, čierne sklá, 5 hláv hádaj, koľkých z nás trápi dať si pás,
vypili Gin, pustili Billy Jean, stúpil na plyn a odpálili na mesiac,
nevrátiť sa sem už nikdy viac, asi nás to baví chceme zmenu, nie plač,
žijeme tak rýchlo, že nestíhame prísť na čas,
aj keď ho ušetríme my, tak on nešetrí nás.

TOMI POPOVIČ

Každý deň, váž si svet, život je zrazu preč,
toľko ciest pred nami, toľko miest neznámych,
osud nezastavíš, spomaľ žijeme moc rýchlo.

Každý deň, váž si svet, život je zrazu preč,
toľko ciest pred nami, toľko miest neznámych,
osud nezastavíš, spomaľ žijeme moc rýchlo.

Chýbate nám, chýbate nám, ako ste mohli odísť od nás,
ja nezabúdam, ja nezabúdam stále vidím tvoju mladú tvár.

Chýbate nám, chýbate nám, ako ste mohli odísť od nás,
ja nezabúdam, ja nezabúdam stále vidím tvoju mladú tvár.