Singel
Koncert, stage - 10 minút slávy,
bordel, fame - chceli sme byť známi,
Kotel, bang - ľudia čo skáču pod nami,
a v tom, break - ostali sme sami.
Sníval som ako soplák jou, že budeme sa tým živiť,
zarábať a robiť čo nás baví,
ale dnes viem, že to nechcem,
aby mi to pokúrovalo rodinu a vzťahy jou.
Chýba nám ten chill,
keď sedíme v aute, jazdíme bárskde,
frajca nevládze a bojí sa stále,
že čo mi zas nájde keď som pil.
A ja nemám čas, nevnímam keď nemám vás,
zas po víkende nemám hlas,
neviem byť bez hudby - nedá sa,
preto ju milujem - neznášam.
Priznávam, (priznávam) situácie ktoré nezvládam,
(nezvládam) a myslím na ne vždy keď zaspávam,
(zaspávam) chceli sme to - máme to,
sem-tam padnem na betón ale brácho ja to nevzdávam.
Nechaj nás snívať naše sny, nechaj prežívať tie dni,
nechaj nás dookola robiť tie isté chyby,
nechaj dýchať ten kyslík, nechaj dopíjať ten drink,
my chceme stále, stále, stále žiť.
Je to patnást rokov dozadu a keby si im hovoril že vylezú na vrchol tak ťa vysmejú jak kokoti, neni to len o sláve, aby si ma pochopil, milujú tú slobodu a nechodiť do roboty - a tá cesta bola dlhá, hrali skoro všade videl ma každý kulturák, Zlato za Buldozér a platinový Pirát, lóve, kurvy, chlast, drogy, choval sa jak čurák.
Nevadí mi to, lebo som zažil život ktorý zažije tak jeden človek z milióna, smeje sa na plnú hubu, dostali sme dar lebo sa kukáme na svet z balkóna, dojebané životy sa zmenili na videoklipy a ten vesmír je moja zóna, formovalo ma to ale naozaj ma zmenilo až to, keď sa nám narodila ona.
A som vďačný za to že ju mám,
ženu, dcéru, hudbu, Kapitán
a že sa môžem živiť tým,
čo ma baví, že mám s kým.
A nejsom pojebaný, pojebaný puritán!
Nechaj nás snívať naše sny, nechaj prežívať tie dni,
nechaj nás dookola robiť tie isté chyby,
nechaj dýchať ten kyslík, nechaj dopíjať ten drink,
my chceme stále, stále, stále žiť.
Myslel som že prerazíme v dvadsiatich jak šušňáci,
ale nebol som si istý, či by sme to vtedy ešte celé takto ustáli a dnes mám viac o šesť a nezvládam to tiež,
a čím viac robíš rap, tým viac sa plní chat.
Trocha podľahol som kurvám - mohla za to iba hudba,
ktorú som mal tak moc rád, skoro zničil som si vzťah,
riešil viacej fans a tak, nechal to čo je doma
a neriešil to čo bolo predtým - medzitým,
správal sa totálne jak taký primitív.
Prestal riešiť texty, nemal pohľad triezvy,
začal chytať hviezdy, skoro spálil tie sny
aj keď nedal vesmír. A dnes už to viem,
že tá cesta je cieľ a že to čo som chcel,
neni jak som videl...
Nechaj nás snívať naše sny, nechaj prežívať tie dni,
nechaj nás dookola robiť tie isté chyby,
nechaj dýchať ten kyslík, nechaj dopíjať ten drink -
my chceme stále, stále, stále žiť.
my chceme stále, stále, stále žiť.
my chceme stále, stále, stále žiť.
Zas ideme na hotel ráno,
dať na povel akože spánok,
nevidíš na koniec ako ten nábor,
pred bránou je zakrytý slávou.
Neni to len tak, ver mi že právom,
je každý z nás sebe pánom,
všetci súdia v tej cieľovej rovine,
kámo, nevieš čo je bežať ten závod.
Nedá sa dopredu povedať - neni návod,
každý chce byť čávo a bije svoje stádo,
vidíš len výhody a nevnímaš zápor,
to že ľudia zožerú ťa kľudne za názor.
A pohľady prenikajú jak náboj cez nás
No a musíš tomu čeliť aj keď si z toho blázon, áno,
ver mi že neni to sranda, keď každý chce byť nasilu za každú cenu brácho.
Všetci sa chceme mať lepšie, mať slávu a rešpekt,
slávu a rešpekt! Vedz, že čo je dnes pre nás úplne bežné,
zajtra niekto vezme FatCap a pekne pretre -
Stačí 10 minút slávy, hneď máš návyk,
treba to strážiť - je to jak závislosť,
čo nálady mení jak krámy a páli jak závisť,
zo strany známych, preto mám na bruchu práve ten nápis,
občas mám chuť aby na predpis, na nervy dávali všetkým
za fúrik trávy - voľnosť, občas je to hovno ale,
milujem tie víkendy keď zas dojde polnoc,
občas je toho toľko, ťa to jebe jak porno,
keď je zábava aj práca - je to najlepšie kombo...