Pozri tá príroda skaly, lesík, voda,
nadýcham sa do sýta, zastav prosím ťa.

Slepý degeš, kde sa trepeš,
čo tam vezeš, brýle do blízka,
šak nech sa lúbi, chlapec si trúbi,
šak keď ti nadrbem do toho vozíka.

Pozri na to bralo, jak ma to zobralo,
a pod ním tečie rieka, poďme pozrieť ťa.

Ešte sa rozčuluj, ešte tam ukazuj,
jaj ty si ženská a tebe o čo ide?!
Padla si z jablonky?! Prdli ti silonky?!
Ti na nich oko ide?! Alebo o čo ide?!
Alebo o čo ide?!

Jaj čak nebuď furt jak oný a porzi ten krásny raj,
tá zrúcanina tých rokov tisíc má ževraj,
tie múry pamätajú aj okolitý kraj,
a dnešné decká majú pamäť ram dva terrabajt.

V kopci som zazrela, vláčik šiel z tunela,
do toho lúče slnka, tá nádhera, však?

No nádhera...asi nezaspím,
nikde nezastavujeme,
henten čo sa tu ondí,
pozri Puskailer makra makra fón,
trrrrrrr neni on,
Tomáš Puskailer.

Jaj čak nebuď furt jak oný a porzi ten krásny raj,
tá zrúcanina tých rokov tisíc má ževraj,
tie múry pamätajú aj okolitý kraj,
a dnešné decká majú pamäť ram dva terrabajt.

AAHAA AAHAA AAHAA AAHAA