Vietor trhá listy zo stromov,
skončili sme a je hotovo.
Každý si odo dneška,
svoju cestu stráži sám.
Nepovieš ani ,,ďakujem'',
slová ako ,,milujem",
stratili dávno zmysel,
každý ostal radšej sám.

Vonku svetlá zažínajú, myšlienky začínajú,
mesto ma vábi do svojho špinavého objatia.
Zabudnúť na to, čo bolo, ako by nikdy nebolo,
pomôcť obrátiť list, a skúšať ďalej ísť.

REFRÉN

A tak dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.

Mráz páli zimou do kostí,
dnes večer budem mať hostí,
východom slnka zabúdam,
ich meno, vek, aj tvár.
Dni bežia ako splašené,
nemý obraz na stene,
chvíle čo nevrátim späť,
ako tvoju odpoveď.

REFRÉN

A tak dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.

Utekám nech necítim tie chvíle,
nečakal som, že toto raz príde.
Na kolenách v prachu hľadám si cestu,
k ďalšiemu rohu, k ďalšiemu miestu.
Mesto čaká prekliatie,
už cítim jeho objatie.

REFRÉN

Dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.

REFRÉN

Dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.

Už cítim jeho objatie...