Mesto, je ponorené do tmy a to svetlo nám vzali, tí čo nám ho mali dať.
Bez slov, sledujeme krivdy tích, ktorí majú tu moc určovať nám pravidlá.
A gesto, je krásne, ale čo z toho, keď je to len divadlo, no väčšina je naivná.
Priestor, na slobodu ukradli nám, nemôžeme chcieť viac iba to čo dali nám.

A každý zdravý dúfa, že príde ten deň keď opustí tmu.
A len málo kto si trúfa, zobrať spravodlivosť do tých vlastných rúk.
Šťastie neposlúcha, zlo je všade naokolo a hrá vlastnú hru.
Márne sa hľadá ten východ z bludiska, je to začarovaný kruh.

REFRÉN

Ne-zodpovedané otázky, pravda je len jedna, pravda je len jedna.
Poprosím vás dajte preč masky, táto hra k šťastiu nikoho nedoviedla.
Aký to je život bez lásky, moc vrhá tieň na ňu, matke tvár zbledla.
Zapálené sviečky nezhasli, lebo je len jedna, pravda je len jedna.

Tí, čo vedeli toho moc veľa sa stratili,
nárek spravodlivých duši počuť z lesov.
Slobodu si užívajú tí čo zradili,
pred kamery postavia sa furt s noblesou.

Stále z úsmevom aj keď človeka zabili,
rok hrôzy, strach do bytov vniesol.
Len pár vyvolených vie, že sme zle volili,
krajina plná vody sa zmenila na piesok.

A matky plačú nad hrobmi svojich synov, svojich synov.
Celý od krvi je ten nás znak národný, koho vinou? Pýtam sa koho vinou?
Tí čo mali pomáhať nám na mier zabudli, išli inou, cestou inou.
Čas nevrátim späť, ale aspoň viem, že môžme zmeniť svet spoločnou silou.

REFRÉN

Ne-zodpovedané otázky, pravda je len jedna, pravda je len jedna.
Poprosím vás dajte preč masky, táto hra k šťastiu nikoho nedoviedla.
Aký to je život bez lásky, moc vrhá tieň na ňu, matke tvár zbledla.
Zapálené sviečky nezhasli, lebo je len jedna, pravda je len jedna.

Ne-zodpovedané otázky, pravda je len jedna, pravda je len jedna.
Poprosím vás dajte preč masky, táto hra k šťastiu nikoho nedoviedla.
Aký to je život bez lásky, moc vrhá tieň na ňu, matke tvár zbledla.
Zapálené sviečky nezhasli, lebo je len jedna, pravda je len jedna.