Často mi vyrazí dych, na nádych nemám priestor,
zo všetkých vecí tých zlých,
v pľúcach už vôbec nemám miesto,
v hrdle sucho a zo slín piesok,
a zo slín piesok a zo slín piesok.

Mnoho vecí zlých, tých nepretržitých,
denne stretávam ich, stále vyrážajú dych,
som plešatý z nich, jak smädný mních,
kopú mi do uší, vrážajú do zlých,
silný jak Titanic do ľadových krýh,
neustále zle spravíš,
hento tak ostalo, hento sa zas spraví,
faloš a klamstvo mi pľúca dávi,
hrtan je prázdny, kamoš je zradný,
chýba mu rozum do hlavy,
podrazy klamy, silné jak krámy,
duša krváca mi,
Šipo a Kali, nie sme v tom sami,
prechádzame levelami, debilnými hrami,
a samými ojebami, z ojebov je cítiť smrad a puch,
už začína ma boleť telo, hlava tu mi z pľúc uniká vzduch,
a tak z mladého človeka stáva sa duch.

Často mi vyrazí dych, na nádych nemám priestor,
zo všetkých vecí tých zlých,
v pľúcach už vôbec nemám miesto,
v hrdle sucho a zo slín piesok,
a zo slín piesok a zo slín piesok.

Často nám vyrazí dych, konaním niekto,
zhodí nás do jamy a sny, ohradí klietkou,
vezme nám chuť na život a z plachiet vietor,
potrebuješ len nádych, aby si vzlietol.
Roztiahni krídla a leť, leť,
pozeraj sa k oblakom, dám dole späť,
né, sloboda a šťastie lietajú vo vetre,
tak dúfaj, nech tvoja myseľ vzlietne.
Je to ťažké urobiť zas prvý krok,
hlavne, keď ti to predtým neišlo,
je moc dôležité, či furt veríš v to,
ak hej, neni dôvod, aby ti to nevyšlo!

Často mi vyrazí dych, na nádych nemám priestor,
zo všetkých vecí tých zlých,
v pľúcach už vôbec nemám miesto,
v hrdle sucho a zo slín piesok,
a zo slín piesok a zo slín piesok.