Volá sa Mária a je neskutočná.
Jedna z ôsmich detí, ale úplne výnimočná.
Volám ju Virgo, moja voda živá.
Má zafírové oči, dobrá a starostlivá.
Moja Virgo, moja super žena.
Má rada modré šaty, vždy pekne oblečená.
Aj tak najradšej ju mám, keď je obnažená.
Je oko búrky, aj keď sa všade okolo čerti ženia.
Ani neviem či som jej hodný,
chcem ju milovať jak miluje mňa,
ale neviem či som toho schopný.
Stúpame spolu schodmi, podobní až sme zhodní.
REF:
Deň po noci, noc po dni,
to si letíme spolu do tmy.
Moja Virgo. Moja malá Virgo.
Moja malá, modrá Virgo.
Rád ju analizujem, je tak energická,
až ma elektrizuje. Je tak simetrická, až je spolahlivá.
Je tak príťažlivá, až ma zmagnetizuje.
Mám s ňou velké plány, vidím peknú budúcnosť,
aj keď momentálne je to všetko tmavé dosť.
Robí si starosti o ludí, jak keby nebolo ich dosť.
Je milá, to je jej ctnosť. Proste zbožňuje ludí,
vie že by to malo byť naopak.
Ale aj takto jej to chutí, hovorí aj keď sú hluchý.
Je trpezlivá keď sú hlúpi, tak radi sa bijú do pŕs,
že to čo bije im v hrudi už vôbec nepočúvajú.
Vie že sú chamtivý, že ju zneužívajú.
Že berú viac jak treba, ani sa neunúvajú.
Ani sa nezajímajú, že z pralesa je púšť.
Že planéta je spúšť, že né človek má na prste tú spúšť.
A pre ňu sú všetci hodný, miluje ich, aj ked nemilujú späť,
Vie že raz budú schopní.
Pred ňou sú všetci rovní, nikto není viac vhodný.
REF:
Deň po noci, noc po dni,
to si letíme spolu do tmy.
Moja Virgo. Moja malá Virgo.
Moja malá, modrá Virgo.
Čistá, nevinná, jak panna,
krásná, jemná jak ruža, svieža jak rosa ranná.
Aj keď nepotrebuje nás, ona stará sa o nás.
Bola tu dávno pred nami, bude ešte dlho po nás.
Jej miliardy rokov a našich pár tisíc.
Chvílkové bláznenie týchto zvláštných opíc.
Bežný človek si to ledva všimne,
všade apokalypsa, ale nič sa nezdá divné.
Menu
