Som ako vietor, ktorý fúka priamo proti tebe,
Som ako uhlík, ktorý strieľa oheň po pahrebe.
Je to ak prievan, ktorý plní každý jeden meter,
pumpuje v cievach krv do mozgu fúka ako sever

Keď postavím sa hore, zhoríte jak malý papier,
som hladný ako upír, ktorý čaká na svitanie.
Ak cítim benzín v dave, berem to ako tantiem,
obtiahnem ústa ako Berettu, a strieľam na cieľ.

Jediným perom, ktorým píšem je môj živý život,
preto je pravda pre mňa vždy najbližším synonymom.
A každý moment opíšem presne jak miesto činu,
preto si svoje deti zober radšej na zmrzlinu.

Je to jak atrament, čo koluje mi v mojich žilách,
šľachtený pre pohyb, a niečo ako Svätý Džihád.
Už nie som naivný, a robím, čo je v mojich silách,
tak jak to ja chcem a nie jak to vidí divák.

REFRÉN

Parfém, moja povesť, moje vrásky, moje ja,
moje slová cítiť ako parfém.
Moje meno, moja duše,
a kúsok zo mňa, čo nechávam pre teba.

Parfém, moja povesť, moje vrásky, moje ja,
moje slová cítiť ako parfém.
Moje meno, moja duša,
a kúsok zo mňa, čo nechávam pre teba.

Som ako život, ktorý mi odmietol mi uhnúť z cesty,
som ako deň, kedy som sa rozhodol pre vlastný Matrix.
Roztiahol krídla, cez oblaky vyletel jak fénix,
spravil to preto aby zmysel nebol mimo témy.

Už dávno vyrástol som z toho písať litánie,
to radšej cibrim prejav, ktorý nikdy nezabiješ.
Nepotrebujem krovie, schovávať sa za svoj tím,
a keď ho budem mať, tak pošle ten tvoj do šatní.

Keď horí pódium, môj svet mi plnia metafory,
milujem pocit, keď dav svieti ako semafóry.
Slová sú svedomie, čo vypustil som medzi domy,
som ako Mugis, ktorý ti zbičuje receptory.

Nepoznám lepší pocit ópia jak pódia,
cítim sa doma všade, lebo nekukám jak kólia.
A na zemi, pri mne leží nepriehľadná fólia,
držím v ruke šuter, aj keď dav je ako Goliáš.

REFRÉN

Parfém, moja povesť, moje vrásky, moje ja,
moje slová cítiť ako parfém.
Moje meno, moja duše,
a kúsok zo mňa, čo nechávam pre teba.

Parfém, moja povesť, moje vrásky, moje ja,
moje slová cítiť ako parfém.
Moje meno, moja duša,
a kúsok zo mňa, čo nechávam pre teba.