ROBO GRIGOROV

Si zázračné dieťa, nemehlo, či bifle,
aj tak sa však scvrkneš ako sprané ryfle
Úlohy, úlohy nepoznajú brata,
už ich celá rodina píše a ráta
Úlohy, úlohy poctivo si plním,
tabletky múdrosti až mi hlava šumí
Úlohy, úlohy musíš zvládnuť
normy, úlohy, ako uniform

ERIK

Nedá sa utiecť dávno niet kam
Ja aj tak stále pred nimi utekám
Nevedno kade a nevedno kam
No už ma majú, z toho nevycúvam
Mám z nich stihomam
Sám si ho mám
Pred nimi utekám
A všetko odkladám
Stále sa podkýňam
O tú kopu plnú shitu
Na ktorú prikladám

POKY

Dobre vieš, keď to chceš to dosiahneš.
Posun tiež, nespadne ti do dlane.
Aj keď drieš, vždycky buď rád za ne.
Úlohy sa neurobia samé.
Úlohy, vzdelanie, životné poslanie.
Z kolísky do hrobu také je zadanie.
Robota šlachtí len taká čo baví ťa
a permanent depka tiež neposilní ťa.
Tajomstvo úloh je teda v uhle pohľadu
a tak berem veci pekne z nadhľadu.
Sem tam dostanem od úloch na bradu,
ale stojím k nim čelom, nikdy nie zozadu.

Zavalený úlohami od hlavy až po päty,
zlepšovací návrh čo mám, zadarmo dám do vety
Dajte mi raz za úlohu prežiť deň bez úlohy
Rodinu i mňa, rodinu i mňa postaví to na nohy, na nohy, na nohy, na nohy, na nohy
Rodinu i mňa, rodinu i mňa postaví to na nohy, na nohy, na nohy, na nohy, na nohy

POKY

Nenechaj sa vyviesť z miery, sú to iba úlohy
Kým nejde o život, tak predsa nehorí
Skús vyložiťsi nohy na stôl, ochytnať chuť oblakov
Vyprázdniť si hlavu nadol od výčitiek, odpadov
Nasaj plným dúškom silu, keď ťa život pohostí
Vedieť treba vychutnať si, keď sa ticho rozhostí
Nasaj plným dúškom silu, keď ťa život pohostí
Vedieť treba vychutnať si, keď sa ticho rozhostí