Kristínka by mala dnes
už o dva roky dlhšie vlasy
plač mi skáče do slov vieš,
keď zas a znova premietam si
ako visí prichytená
v trhlinách vysokých brál
nikto nezachytí tvoje laná,
keď sa rútiš z kolmých skál

Bol som pri nej dole hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka
čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmých skál

REFRÉN

Spíš Kristínka snáď len spíš,
neverím poď a vstaň
ten pád bol možno len klam,
spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch

Vydýchla mi v náručí,
odvtedy sa podvádzam
Kristínka snáď iba spí,
ticho za ňu rozpráva
Tak sa platí za to, že mladá
chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná,
keď sa zrútiš z kolmých skál