ešte by malo byť svetlo , no už je zhasnuté
ešte by mala tiecť rieka, no brehy vyschnuté má

zvykám si na veci výnimočné
ako na výšku vtáča
každé ráno je predsa tak výnimočné
aj to že len tak si kráčam

deje sa so mnou niečo zvláštne
čo bralo ma , už ma neberie
ten starý dom , kde som vyrástol
už mi nič nevraví a to nefér je

pamätáš jak sme tam stáli
niekedy stačili nám tajné miesta
a dnes sa mi to všetko máli
prečo chcem cieľ, keď cieľom je cesta

zvykám si na veci výnimočné kam sa podela krása
nemaj mi za zlé a za zbytočné
keď neverím ti že dá sa

snáď sú chvíle keď všetko stojí
keď váha myšlienok predčí aj silu slov
zažiť tú chvíľu pre mňa znamená
vrátiť sa späť a zistiť v premenách
či vo svete čiernobielom
zostáva cesta navždy cieľom

zabúdam na všetku krásu
na všetko tvorivé čo ma napĺňa
a fenomény tohto veku
šliapu po láske a po človeku