Nemusím ti nič povedať,
môžeme to rozobrať hrou bez slov, len hrou bez slov.
Nemusím ti nič povedať,
môžeme to rozobrať hrou bez slov, len hrou bez slov.

Môžeš sa o mňa obtrieť v klube,
či byť na druhom brehu Dunaja.
Hneď obaja vieme čo bude,
a prenesieme to spolu do raja, vieš. . .
Nemusím povedať slovo žiadne,
nemusíš sa na mňa pozrieť vôbec,
môžme preskočiť všetko to fádne,
začať, nemyslieť na koniec.
Je to chémia, tá ide vzduchom,
očami, hlavou aj bruchom, chuťou.
Hmatom, čuchom, sluchom,
myšlienkou, telepatiou, telom a duchom.
Prejde to cez nás jak guľový blesk,
ako veľký tresk,
prejde to tebou, prejde to mnou,
hra bez slov, chémia. . .

Nemusím ti nič povedať,
môžeme to rozobrať hrou bez slov, len hrou bez slov.
Nemusím ti nič povedať,
môžeme to rozobrať hrou bez slov, len hrou bez slov.

Hovoríš na mňa a ja sa len kukám,
pýtaš sa s kým som, tam s kým ťukám.
Ja sa len smejem, vyťahujem rukáv,
kukám ti, dotkne sa ťa moja ruka.
Hovoríš prečo nehovorím nič,
zdvihnem ramená, poviem čššš...
Pritiahnem si ťa ja bližšie k telu,
tam dole máš horúcu, tam chcem veru.
Spôsob akým sa ma dotýkaš ty,
ovplyvní ako sa dotýkam ja.
Dotyk a dotyky, oči a pohyby,
prezradia všetko čo môže sa stať.
Nechcem sa rozprávať, chcem ťa cítiť,
nechcem ti odvrávať, chcem ťa chytiť.
Šíri sa napätie, naberá sily,
zahoďme vety a pustíme city.

Nemusíme vôbec strácať čas slovami neprezradia nás, nič o nás,
vymeníme rečou tela všetko čo si chcela povedať k tomu a ja vnímam to,
čo dávaš von, von, von, stále a ja von, hra bez slov,čo dávaš von, von, von, stále dávam von...
Nechaj tak slová, nepovedia nám nič,
dajme to radšej, hrou bez slov,yeah,
nemusíme nič hovoriť, stačí keď ťa vidím, stačí, keď ťa cítim, je to našou hrou bez slov.

Nemusím ti nič povedať, môžeme to rozobrať,
hrou bez slov, len hrou bez slov .
Nemusím ti nič povedať,
môžeme to rozobrať hrou bez slov, len hrou bez slov.