Je načase zapichnúť, pero smerom do srdca,
roztrhať formy pózy ktoré môžem ogrcať.
Nepíšem modrým ale krvou teda červeným,
nemienim len prežiť v bubline z mojej vlastnej legendy.
Úprimne nechcem byť, v rutine celé dni,
lenže vždy veľké sny realita prestrelí.
Takže som väznení, vo väzení bez dverí,
a neviem ísť cez rapy, bez menších depresií.

Ráno musím vstať, optimizmom zhúliť sa,
a nacvičiť si úsmev od brucha až ku lícam.
Rútim sa do práce po trase k tým známym kulisám,
v podstate kým sa tam dopracem moja radosť utícha.
Som ako všetci ľudia prázdny ako múmia,
ani sa nebúria keď sa ich sny zrútia ako únia.
Neuživí ma muzika, ale keď dusím majk,
unikám z tohto sveta rýchlo, rýchlo, rychlo...

Ref. 
Ďalší deň, ďalší deň,
v ktorom nemá na výber,
robím to čo môžem,
môj svet, Roveň (brácho)
Ďalší deň, ďalší deň,
v ktorom nemá na výber,
robím to čo môžem,
dokým ľahnem pod zem. (brácho)

Vidím reálne, vôbec nie prehnane,
mávam pocit na hrane, že znova už nevstanem.
Mal by som v predstave, myslieť na sex a fet,
na peniaze, grass a fame, Cadillac Escalate.
Je ťažké snívať pritom stáť pevne na zemi,
ja však nie som na zemi ale hlboko v kráteri.
No musím ďalej ísť, viem musím bojovať,
aj keď netuším koľko krát už začínam odznova.

Veril som nezmyslom, omylom, pomáhal debilom,
ale už som bez citov cez city omotal pletivo.
Stal som sa géniom na skrývanie strachu,
bývanie v krachu, zrejme vykradnem banku.
Dýcham len pravdu preto vypadnem z vlaku,
kde ma zvyčajne klamú, ja sa vynájdem bratu.
Takže kráčam po tej ceste kde je treba zaťať päste,
aby aj dement vedel presne kam už zájsť nesmie. 

Ref. 
Ďalší deň, ďalší deň,
v ktorom nemá na výber,
robím to čo môžem,
môj svet, Roveň (brácho)
Ďalší deň, ďalší deň,
v ktorom nemá na výber,
robím to čo môžem,
dokým ľahnem pod zem. (brácho)