/1/
Na okraji mesta, víta ťa väzenie pre priemer,
nejeden frajer sa tu stal časom dezertér,
v priemerných pomeroch, život je tu pod stresom,
utopíš sa v problémoch aj so záchranným kolesom.

Prežiť v betóne ťa nenaučí profesor,
a možno preto je už zopár dobrých chlapcov pod zemou,
a každý dúfa, že raz tadiaľto pôjde boh
a vyslyší tie modlitby, z ktorých je len more snov.

Skutočne bohatí tu nie sú, majú rozum,
boli by tŕňom v oku pre tých, čo majú málo pod zub,
voda plná chlóru, vzduch plný smogu,
len grafity na každom rohu skrášľujú tú stoku.

Dvadsať štyri rokov verný bloku to ťa ovplyvní,
takže nedám slohu o tom aké mám hodinky,
nedám slohu o handrách, to počúvaj od iných,
skôr zreferujem čo zažili betónové chodníky.

Buď po nich ideš z práce rozbitý jak z posilky, 
alebo ťa unesú keď si THC pozitív,
a z pod kapuce vidíš, pred sebou tie komixy,
omyly a konflikty, a tak málo dobrých dní.

REFRÉN
Zaspávam a vstávam, nachádzam a strácam,
ten zmysel života, tu chýba istota,
nadávam a padám, hľadám sa a pátram,
po zmysli života, v tých našich bytovkách.

"Sme tvrdí", lebo prežili sme tie búrky,
"Sme hrdí", sídlisko nám cez žily prúdi,
máme ho v DNA, máme ho v hrudi,
v paneloch väzenia, bezcieľne blúdim.

/2/
Silná káva, rýchla strava, ciga z balkóna,
a smer práca o ktorú sa musíš iba strachovať,
a výťah opäť nefunguje, vôbec sa mu nečudujem,
už bude dôchodca, čas sa nad ním nezľutuje.

A mnohí odmietli systém, stal sa z nich díler,
každý deň zažijú príbeh, čo nenakrúti Steven Spielberg,
a máme kopu migrén z tých sirén,
fízel nevie že si chceme trávou len spomaliť víkend.

A všetci vieme kto je piker a kto hitman,
no staráme sa o svoje rite, o jedlo v byte,
a jediné čo vieme čo je isté,
že príde jeseň a že bude padať lístie.

Tak to vravel Špatnej Wliw, keď som mal štrnásť,
nič sa nezmenilo za tie dni, v tých našich štvrtiach,
a v srdciach, sme plný hnevu, ako schránky plné letákov,
máme vyboxované hánky, nebežíme pred strachom.

A každé dievčatko sa chce páčiť princovi,
čo ju v jeden deň na BMW, odtiaľto vezme preč,
sme preč od prírody, nedá sa nám ľahko spať,
miesto plné života, no aj smutných samovrážd.

REFRÉN
Zaspávam a vstávam, nachádzam a strácam,
ten zmysel života, tu chýba istota,
nadávam a padám, hľadám sa a pátram,
po zmysli života, v tých našich bytovkách.

"Sme tvrdí", lebo prežili sme tie búrky,
"Sme hrdí", sídlisko nám cez žily prúdi,
máme ho v DNA, máme ho v hrudi,
v paneloch väzenia, bezcieľne blúdim.

Zaspávam a vstávam, nachádzam a strácam,
ten zmysel života, tu chýba istota,
nadávam a padám, hľadám sa a pátram,
po zmysli života, v tých našich bytovkách.

"Sme tvrdí", lebo prežili sme tie búrky,
"Sme hrdí", sídlisko nám cez žily prúdi,
máme ho v DNA, máme ho v hrudi,
v paneloch väzenia, bezcieľne blúdim.