Je načase zapichnúť, pero smerom do srdca,
roztrhať formy pózy ktoré môžem ogrcať.
Nepíšem modrým ale krvou teda červeným,
nemienim len prežiť v bubline z mojej vlastnej legendy.

Úprimne nechcem byť, v rutine celé dni,
lenže vždy veľké sny realita prestrelí.
Takže som väznení, vo väzení bez dverí,
a neviem ísť cez rapy, bez menších depresií.

A ráno musím vstať, optimizmom zhúliť sa,
a nacvičiť si úsmev od ucha až ku lícam.
Rútim sa do práce po trase k tým známym kulisám,
v podstate kým sa tam dopracem moja radosť utícha.

Som ako všetci ľudia z vnútra prázdny ako múmia,
ani sa nebúria keď sa ich sny zrútia ako únia.
Neuživí ma muzika, ale keď dusím majk,
unikám z tohto sveta rýchlo, rýchlo ako hurikán.

Vďaka týmto rýmom môžem zo sídliska zmiznúť,
aspoň chvíľu, nevidieť špinu, nevidieť krízu.
Hip-hop je vízum ale nie na dráhu nebeskú,
keď chceš tu lietať ponad paneláky kúp si letenku. 


Ref.rén
Život ma naučil žiť bez akejkoľvek ilúzie,
bez ľútosti lebo nepriateľ to ihneď využije.
Bez milosti, liturgie, kompromisov, diskusie,
budem sa biť na smrť, za šťastie kým tu žijem.

Kým srdce bije, stále žije nádej,
že zvládneme vstať, po každom ďalšom páde.
Že nájdeme zvrat, prečo kráčať ďalej,
a nezájdeme tam, kde visíme na lane.


Začal som vidieť reálne, vôbec nie prehnane,
mávam pocit na hrane, že znova už nevstanem.
Mal by som v predstave, myslieť na sex a fet,
na peniaze, grass a fame, Cadillac Escalate.

Je ťažké snívať pritom stáť pevne na zemi,
ja však nie som na zemi ale hlboko v kráteri.
No musím ďalej ísť, viem musím bojovať,
aj keď netuším koľko krát už začínam odznova.

Veril som nezmyslom, omylom, pomáhal debilom,
ale už som bez citov cez city omotal pletivo.
Stal som sa géniom na skrývanie strachu,
bývanie v krachu, zrejme vykradnem banku.

Dýcham len pravdu preto vypadnem z vlaku,
kde ma zvyčajne klamú, ja sa vynájdem bratu.
Takže kráčam po tej ceste kde je treba zaťať päste,
aby aj dement vedel presne kam už zájsť nesmie. 

Musíš sa zmieriť vecne, že sa deje to čo nechceš,
inak ti z toho prepne, v hlave vznikne exces.
Na ilúzie jebem, žijem v realite denne,
nehľadím do nebies, preto ma život nesejme. 

Refrén
Život ma naučil žiť bez akejkoľvek ilúzie,
bez ľútosti lebo nepriateľ to ihneď využije.
Bez milosti, liturgie, kompromisov, diskusie,
budem sa biť na smrť za šťastie kým tu žijem.

Kým srdce bije stále žije nádej,
že zvládneme vstať po každom ďalšom páde.
Že nájdeme zvrat prečo kráčať ďalej,
a nezájdeme tam kde visíme na lane.