Jedného dňa sa neprebudím,
nezobudí ma ani budík,
nebudem cítiť tvoju vôňu,
ani vibrovanie telefónu.

Jedného dňa si poviem zbohom,
možno hneď za najbližším rohom,
okolo mňa iba svorka hyen,
nebudem vedieť ani či žijem.

REFRÉN

Ale dovtedy sa chcem budiť,
na hlasný budík v tvojej hrudi,
na jasné lúče v mojej hlave,
na vôňu, ktorou voniaš práve.

Jedného dňa si budem ležať,
ako práve zoťatá breza,
ako práve zoťatá jedľa,
všetko z prostriedku bude vedľa.

Jedného dňa už viac nevstanem
a začnú chladnúť moje dlane,
začnú mi chladnúť aj chodidlá
a možno narastú mi krídla.

REFRÉN

Ale dovtedy sa chcem budiť,
na hlasný budík v tvojej hrudi,
na jasné lúče v mojej hlave,
na vôňu, ktorou voniaš práve.

Ale dovtedy sa chcem budiť,
na hlasný budík v tvojej hrudi,
na jasné lúče v mojej hlave,
na vôňu, ktorou voniaš práve.

Ale dovtedy sa chcem budiť,
na hlasný budík v tvojej hrudi,
na jasné lúče v mojej hlave,
na vôňu, ktorou voniaš práve.