Je mi to ľúto

REFRÉN

Je mi to ľúto, že musia klamať keď chcú zaujať a smútok im ide z očí a ten pocit ako hlúpo sa musíš sám pred sebou cítiť keď to vidíš že to zistí niekto iný jak si krivý. Je mi to ľúto, že musia klamať keď chcú zaujať a smútok im ide z očí a ten pocit ako hlúpo sa musíš sám pred sebou cítiť keď to vidíš že to zistí niekto iný jak si krivý.

Je mi fakt ľúto, ľudí čo nevedia dať najavo city, ľudí čo nevedia fakt zaujať ničím. Tých čo sú ticho, pritom dusia v sebe problém, ktorý z hlbky, z nútra o pomoc kričí. Jeee mi to ľúto, je mi to ľúto, je to paradox, je mi ľúto aj tých pár ľudí čo ma zklamalo, vďaka bohu, žial čo sa stalo sa stať malo, len škoda že v nich niečo ľudšké skapalo. Nevešám hlavu, nemám v sebe lútosť, nehcem, idem dalej cez ten tieň, viem čo dnes chcem. Ľúto je že nevedia sa správať s úctou, vidím čoho sú schopný a je to hnus. Čo už narobíme, keď nemajú v sebe ten kúsok slusnošti, je mi to ľúto. No ta lútosť není dobrá emocia, nevadí, zkús to precítiť a pochop obrana není vždy útok.

REFRÉN

Je mi to ľúto, že musia klamať keď chcú zaujať a smútok im ide z očí a ten pocit ako hlúpo sa musíš sám pred sebou cítiť keď to vidíš že to zistí niekto iný jak si krivý. Je mi to ľúto, že musia klamať keď chcú zaujať a smútok im ide z očí a ten pocit ako hlúpo sa musíš sám pred sebou cítiť keď to vidíš že to zistí niekto iný jak si krivý.

Je mi to ľúto, že ľudia tvária sa čestne, pritom prejdú po nohách kľudne bratovi, sestre, prejdú hoci čo v ceste, keď chcú nahrabať ešte viac. Škoda že nevedia k sebe aspoň rešpekt mať. Je mi ľúto, že všetci chcú byť tak umelý, každý chce vyzerať ako keby bol gumený. Pohrdá sa umením, cení sa gýč jak suvenýr. Je mi to lúto, ale skôr som tým zhnusený

Moja sestra, moja mama robia v kuse ako otrokyne, aj tak stále zarobia tak málo, podla dneska, podla teraz, podla včera, súdim že niečo není v poriadku s tým naším štátom. Pokiaľ nehráš proti, nemáš nohy v teple, nemáš z čoho vyplatiť ani ten predražený nájom. Pokial neojebávaš tak nemáš ojebaváť seba, necháš touto našou zkurvenou vládou. Stále tak málo, pritom tak málo by stačilo a nebol by rozdiel medzi králom, medzi tým pánom a stádom, tých poddaných čo robia do nemoti ako blázon, za pásom. Stále tak málo, stále tak málo ľudí podporí a málo kto aj otvorí, keď klope niekto o pomoc za bránou. Potom sa čudujeme kto tvorí, drž sa , dakým nepostoríš, jak ojebať tak nezarobíš prácou. Od malička hovoria že máme držať hubu. Máme sa učiť poslúchať a veriť slubu. Za mojich 30 rokov nemám pocit žiadnej zmeny. Prečo by som mal ďalších 30 tomu veriť? Jebe?! Keby sa nepostavím, nemám, keby robím to čo treba, tak mám ledva sám pre seba. Taká rodina ako má matka deťom dávať viac, ako má vstávať sa a smiať keď má sama strach. Z toho že nemá ani to čo má byť bežné, je to absurdné, smutné až smiešne. Preto nemám rešpekt štátu čo vedne. Svet je v piči ale Slovensko fakt pekne