V množstve myšlienok sa strácam,
nič zmysluplného v žiadnej nenachádzam.
Občas každý chce byť nemý,
to keď riešenie chceš po tme nájsť.
Skús so mnou vyjsť z čiernej diery,
poď to riešiť v mieri.
Srdce ti nezverím,
nie, nezverím,
kým uverím,
že naša láska stále zmysel má.

Už dlhšie sa mi totiž zreteľne zdá,
že náš vzťah hĺbku postráda.
Nestačí mi iba potichu čakať a veriť,
chcem veci pokazené opraviť a meniť
s tým zlým – odmietam sa zmieriť.
Trpezlivá viem byť,
ale srdce ti už nezverím,
nie, nezverím,
než zas uverím,
že naša láska stále zmysel má.

Priestor bez mena,
v ňom bývam dôverná,
občas mierny stres
a chaos,
keď životom chceme bez zranenia prejsť.

Ref.:
Keď nevieš, tak vieš,
čo nechceš/čo chceš.
Keď nevieš, tak vlastne vieš
v tom „nevieš“ nájdeš to, čo vedieť potrebuješ.

Aj po rokoch si stále pamätám presne,
že takto to bolo,
než sme si priznali, že lepšie už bolo.
Poďme byť sólo,
človek má sklony skôr, než priznať si, že zle je,
nahovárať si dokola, že náš prípad to nie je.

Úprimný k sebe a svojej viere,
k mužovi a k svojej žene.
Myslím, že srdce ti už nezverím,
nie, nezverím,
už neverím,
že naša láska pre mňa zmysel má.

Priestor bez mena (to ticho...)
v ňom bývam dôverná,
občas mierny stres
a chaos,
keď životom chceme bez zranenia prejsť.

Ref:
2x
Keď nevieš, tak vieš,
čo nechceš/čo chceš.
Keď nevieš, tak vlastne vieš
v tom „nevieš“ nájdeš to, čo vedieť potrebuješ.