SEPAR

Slnko zapadá v žiare pouličných lámp,
hromada ľudí mieri domov ja mierim tam,
lebo za dňa nemám čas tak v noci nespávam,
beriem kľúče od auta, jedna, dva a vyrážam,

za tmy, za bratmi, farby, aby bolo načo kukať,
už cvakni to blesky do tmy,
ploty beriem skokmi ma žiadne nestopli v tom,
som pod vplyvom najebaný Monsignor,

zase mám nočnú počnúc deviatou hodinou,
dnes doma so ženou jebeme sa spolu
v sprche namydlený pod penou,
je to krásne byť čistý jak sklo umyté okenou,

plus sketchujem, maľujem, namotaný na meno,
alebo na vety zas, do rána píšem jak jebo,
v práci som jak drevo, nepoznám seba samého,
ma riadi autopilot ale niekam odbehol,

bože môj už by sa vyspať oplatilo,
lenže v noci robím to čo by sa cez deň nespravilo,
okolie ma donútilo brať si život podľa mňa,
lebo noc je polka dňa, lebo noc je polka dňa.

REFRÉN

V noci, si vravím to spravím, keď cez deň nie je čas,
v noci pre mňa začína, druhý polčas,
v noci, začínam žiť, v noci slobody pocit,
v noci vytváram veci na ktoré nebol cez deň čas.

DAME

Zas som nabitý energiou keď je noc a pritom,
rozmýšľal som už veľa krát prečo som si nato zvykol,
není to tým že by som mal špinavé svedomie,
na betón je to preto že milujem noc jak netopier,

napĺňa ma nočný pokoj vždy ma preberá hoci,
mávam väčšinou cez deň preto unavené oči,
možno zato môžem sám možno to uhladia roky,
neviem, často čas ma núti robiť veci v noci,

som tvorivý vtedy keď je tmou zahalené ticho,
príchod noci s atmosférou akoby zastal život,
fajčím v okne, počujem padať popol na zem,
pritom každý zvuk sa šíri tichom neskutočne živo,

milujem noci pre ten pocit niekedy to preháňam,
chodím spať keď by sa malo vstávať vtedy zaspávam,
mávam opačné dni a niekedy to nezvládam,
no niekedy ma človek rád to na čo najviac nadáva.

REFRÉN
SEPAR

Po dlhom dni do tmy blikajú televízory,
z okien vždy bo toto mesto nikdy nespí,
vždy sa nájdu tí čo majú plno roboty,
v jednom kuse robia lóve bo sa boja o deti,

tie musia byť najedené aj na úkor obetí,
ľudia robia obety odveky vety do vety,
skladám zovretý tmou, v tichu s atmosférou,
celé sídlisko je zahalené hmlou,

je to noc writerov, múza spisovateľov,
má to v sebe príbeh ktorý nezachytíš kamerou,
jak vlak na perón, ženiem slová na pero,
jak sa žije v noci hoci v tejto veci zaznelo,

každý ma to tak jak sa mu práve zachcelo,
kto má telo na telo alebo šupa na čelo,
po kile zložilo sa kalilo, opilo, jazdilo,
chce nad kilo, takto žiť to ma vždy bavilo.

REFRÉN
DAME

V noci potichu v izbe so zastretými závesami,
sedím v prítmi so slúchadlami za klávesami,
neviem vypnúť prestať, cítim každý detail malý,
pocit keď sa mi darí silnejší jak adrenalín,

viem často vravím pôjdem spať skôr to zbalím,
lenže zapnem sadnem začnem zamotám sa stratím,
neexistuje čas keď milujem to čo ma baví,
vtedy som úplne inde pritom tu a idem za tým,

životospráva na nič spánok pár hodín denne,
niekedy mám pocit že ma každú chvíľu jebne,
opačný režim v noci bdiem potom spím cez deň,
v noci stíham viac vecí mám to čo chcem presne.