Morfium
Odišla, zabuchla dverami,
zostal som sám so štyrmi stenami.
Zabudnúť, na to je skoro,
odpustiť nemám dôvod.
Z fotky ostal prázdny rám,
city sú tak vzdialené.
Benzín a spomienky nalievam,
jedna iskra a sú spálené.
Aj napriek ohňu sa trasiem zimou,
desí ma predstava šťastia s inou.
Minulosť horí len tvojou vinou,
dva osudy sú rozdelené.
Ja som chcela byť len tvoja,
chcela byť len tvoja.
Mal si zvážiť svoje slová,
zvážiť svoje slová.
Spomienky nás stále bolia,
teraz musíš začať znova,
musíš začať znova.
Láska, musíš začať znova,
zabudnúť na nás,
musíš začať znova.
Sú to dva roky, neviem sa prebrať,
hľadám ťa stále v cudzích ženách.
Neviem kde si, no počujem ťa dýchať,
všade, kde som, vidím tvoj prízrak.
Mesiac svieti vďaka slnku,
no ten môj sa stráca v tme.
Slová lásky viaznu v krku,
hnev pení ako šampanské.
Ničíš ma dôsledne, dobre vieš,
mám hlboké ryhy po tebe, po tele.
Už svitá, no ja v kresle sedím,
pri nohách mi leží benzín.
Musím ho vypiť, zapáliť city,
spáliť spomienky, tak ako to vieš ty.
Len benzín ma oddelí od teba,
P.S. Miloval som ťa doteraz.
Ja som chcela byť len tvoja,
chcela byť len tvoja.
Mal si zvážiť svoje slová,
zvážiť svoje slová.
Spomienky nás stále bolia,
teraz musíš začať znova,
musíš začať znova.
Musíš začať znova,
musíš začať znova.
Benzín spáli čo chcem, čo chcem, čo chcem.
S bolesťou je koniec, koniec, koniec.
Ja som chcela byť len tvoja,
chcela byť len tvoja.
Mal si zvážiť svoje slová,
zvážiť svoje slová.
Spomienky nás stále bolia,
teraz musíš začať znova,
musíš začať znova.