Ou, ou, ou,
ou, ou, ou...
Ou, ou, ou,
ou, ou, ou...
Jeau...
Nemám odpovede na to čo sa deje,
zrazu život môj stratil nejaký koncept.
A všetko prestáva mi dávať zmysel,
začiatky sa stratili a dneska vidím už len konce.
Myslel som si, že už je tá škola za mnou,
a budem vedieť odpoveď na vzorce.
Ale všetci sme len žiakmi,
celý život učíme sa stále.
On je vlk a my iba tie ovce,
ide leto pomaly a ja mám pocit,že je jeseň.
Začal som milovať slnko,
ale tma si ma späť nese.
Pred chvíľou som bol na kopci,
teraz stojím zase v lese.
A nepoznám cestu von,
potrebujem zase reset.
Je to divné, veď som vedel dobre smery,
a vedel, ktorý kľúč pasuje do ktorých dverí.
Je to divné, že dneska tomu neverím,
že viem trafiť stred aj keď presne doňho mierim.
No nič sa nedeje náhodou,
a všetko nejaký zmysel má.
Oheň nemôžeš miešať s vodou,
lebo v ten moment nastane tma.
Máš pocit, že už si za vodou,
a chceš sa už dotknúť dna.
Ale breh nechce dotyk s tou nohou,
tak sa musíš zobudiť zo sna.
Späť do reality,kedy máš ten pocit,
že sa nemáš čoho chytiť.
Ou, ou, ou...
Cítiš sa byť zbitý,
pochvala je preč a ostal tu stáť iba kritik.
Ou, ou, ou...
Späť do reality,keď máš pocit,
že ťa nemá za ruku kto chytiť.
Ou, ou, ou...
Cítiš sa byť nikým,
ale pritom ti to vyhovuje,sám si pripiť.
A asi je to tým,že milujem ten vietor,
keď sa oprie do tých plachiet nad riekou.
Ktorý unesie ťa ďaleko od niekoho,
ktorý chce byť niekto,
čo ťa chce pripútať a nechápe,
že ale ty si sa zriekol života,
do ktorého by ťa navliekol.
Ten čo slobodu odmietol,
nechceš byť ten niekto, čo sa k brehu púta.
A možno by si to aj dal,
keby to čo môžeš získať, bolo viacej ako máš.
A možno by si si to prial,
konečne mať strechu nad hlavou, keď prichádza ten dážď.
A možno by si si sa aj smial,
keby si uveril,že tam niekto je, kto ti dá plášť.
No zatiaľ, slovo bohužiaľ,
je to čo môžeš povedať, lebo viacej nepoznáš.
No nič sa nedeje náhodou,
a všetko nejaký zmysel má.
Oheň nemôžeš miešať s vodou,
lebo v ten moment nastane tma.
Máš pocit,že už si za vodou,
a chceš sa už dotknúť dna.
Ale breh nechce dotyk s tou nohou,
tak sa musíš zobudiť zo sna.
Späť do reality,kedy máš ten pocit,
že sa nemáš čoho chytiť.
Ou, ou, ou...
Cítiš sa byť zbitý,
pochvala je preč a ostal tu stáť iba kritik.
Ou, ou, ou...
Späť do reality, keď máš pocit,
že ťa nemá za ruku kto chytiť.
Ou, ou, ou...
Cítiš sa byť nikým,
ale pritom ti to vyhovuje, sám si pripiť.
Menu
