Dvadsaťosem na krku,
mama ma neťahá už za ruku,
dnes žijem iný život už ako vtedy,
nehazardujem so životom, potrebujem záruku,
a istotu a ne, keby bolo keby,
rodina, ich šťastie sú priority, ktoré mám,
všetko ostatné je nepodstatné,
úspech a sláva sa odplavia Boh vie kam,
nad hrobom mi bude stáť len to podstatné,
je dobré stretnúť blízkych a obklopiť sa nimi,
ne tí s maskou, ale tí ktorí fakt sú,
potiahnú ťa vtedy, keď ti dojdú sily,
a rozsvietia svetlo tam, kde ho iní zhasnú,
prešiel som mínové polia,
a už nechcem byť vojak, vzdávam sa boja,
vyvesil som bielu vlajku, poznal chuť pokoja,
dnes žijem len pre tých, ktorí mi za to stoja.

Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).
Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).

Aký je môj život, veľa zmenilo sa od mala,
keď som ešte nevedel, že čo mi život otvára,
bol som ďalší s cigaretou, čo pod bránou postáva,
vravel som si, to mi stačí, čo mi iné ostáva,
šiel som jak býk, bez rozmýšľania tvrdou hlavou,
netrápil sa nad tou tvárou trápenou vlastnou mamou,
bol som ešte mladý soplák, tak som často robil chyby,
srdce moje ako kameň nepoznalo odpusti mi,
ruka v ruke so životom, zažil som ja mnohé jazdy,
bolo ľahké pochopiť, ne vždy sa dočkáš svojej pravdy,
život není fér, no a zanecháva vryté jazvy,
ostávajú na nás ako spomienky, čo sú tu navždy,
jak som starší, tak som iný a mám pohľad zmenený,
viem kto mi za to nestojí a z koho múdrosť pramení,
len rodina a čo ostali pri tebe sú cenení,
ostatní môžu Slipo, Kali jebať a to sa nezmení.

Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).
Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).

Polka života je za mnou, už ma tatko neživí,
musím makať sám, aby sme nejako prežili,
je to jednoduché priložiť si nožík na žili,
a nehať bojovať tých, ktorí si ma vážili.
Už nie som iba ja sám, aj keď som jedináčik,
už nestarám sa iba o seba, toto mi nestačí,
chcem ho skrášliť tým, čo mi dali srdce na dlani,
keď sa popália, priložím im obklad na rany,
cítim zodpovednosť, už mi není jedno,
preto sa chovám triezvo a dávam prednosť,
rodine povinne, na oplátku oni mne,
viem kto ma pozná, zdá sa mu to podivné,
nebol som dobrý chlapec, ne vždy dobrým synom.
Ale kto bol HEH? Dneska žijem iný život.
Ruka hore po víkendoch, užívanie večnej mladosti,
nahradila rodina a hlas detskej radosti.

Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).
Dnes už nehľadám význam života v nadpise, (len v nadpise),
čítam obsah a chcem vedieť detaily, aký je, (aký je).