Pod maskou je pravda
Zatiahla sa obloha, slnko pohltili mraky,
Zo snov o tej pravej zostávajä iba vraky,
Obraz o láske, sa premenil na rozmočené fľaky,
Už som starý na to, aby som veril na zazraky.
A tak berem život tak, ako mi osud rozdal karty,
Lásku berem ironicky, robím si z nej žarty,
Nehľadám, neverím, nechcem, nemám,
K zmenám došlo v mojom postoji k ženám.
Hodnoty sa zmenili a mením ich kus za kus,
Slobodný, zadaný, furt menil sa môj status,
City stáli za oponou krutosti a zlosti,
Žil som ako sebec a často pálil som mosty.
Sprostý som bol, keď si teraz spravím zostrih,
Zo života prepadám, hanba a ostych,
Ale neľutujem nič, bo za iných okolností,
nespoznal by som teba a nebol by som štastný.
Si moje svetlo, môj svet, moja nádej,
Si moja opora, keď neviem jak ďalej,
Si moja predstava o láske pravej,
A spoločne prejdeme cez každý závej.
Spoločne spojíme dva iné diely,
A spoločne spolu žiť v pokoji a mieri,
Je predstava, o ktorej snívam a verím,
Chcem byť s tebou, kým nás smrť nerozdelí.
Spomínam si na ten deň, bol taký ako každý iný,
S chalanmi som sedel vonku, rozoberal pičoviny,
Cigy, víno, zábava, zabúdam na strasti,
Pri nich došli dalšie, že ideme na byt a tak idem s nimi.
Sadám do auta, pamätám, že sa mi nechcelo,
Nesmelo sa citim, som nesvoj, bude veselo,
Vravia všetci, netuším, že tento deň je presne on,
Kedy zletí na mňa štastie, ono vážne zletelo.
Po chvíli, keď zbadal som to dievča neznáme,
Preletelo mi to telom, to znamenie známe,
Ahoj, ja som Kali, my sa ešte nepoznáme,
A od toho momentu, mam oči iba na nej.
Ten hlas, tie ústa, tie oči, tá postava,
Vraví mi neodchádzaj, zostaň, tak ostávam,
Zostávam a naďalej tie pohľady rozdávam,
Rozprávam, spoznávam, stále viac ma dostáva.
Si moje svetlo, môj svet, moja nádej,
Si moja opora, keď neviem jak ďalej,
Si moja predstava o láske pravej,
A spoločne prejdeme cez každý závej.
Spoločne spojíme dva iné diely,
A spoločne spolu žiť v pokoji a mieri,
Je predstava, o ktorej snívam a verím,
Chcem byť s tebou, kým nás smrť nerozdelí.
Veci sa už zmenili a zo snov nejsú trosky,
Pohľady a usmevy už nahradili bozky,
Dotyky, nežnosti a nové možnosti,
Sa otváraju, život pijem zasa do sýtosti.
Neverím v Boha a veriť nemienim,
No verím, že mi ťa sem zoslali anjeli,
Snívam keď som s tebou a chutnám tvoje pery,
Iba tebe láska patria tieto vety na papieri.
Vždy ked som s tebou, čas rýchlo letí,
mraky sa roztrhli, slnko zas svieti,
Myslím na rodinu a myslím na deti,
Ja myslím ich vážne šecky tieto vety.
Mám chuť písať básne a nosiť ti kvety,
Mam chuť veriť láske a byť opäť svätý,
Kým život tvoj s mojim úzko je spatý,
nemám strach, že zletím tam odkiaľ letím.
Si moje svetlo, môj svet, moja nádej,
Si moja opora, keď neviem jak ďalej,
Si moja predstava o láske pravej,
A spoločne prejdeme cez každý závej.
Spoločne spojíme dva iné diely,
A spoločne spolu žiť v pokoji a mieri,
Je predstava, o ktorej snívam a verím,
Chcem byť s tebou, kým nás smrť nerozdelí.