Osud mam zrátaný, všetko už vie sa, mal som byť inde, je neskoro predsa, pohľad mám skrížený, dávam si pohov, načo ja, načo, fakt načo pôjdem domov. Vyššia moc hovorí: ostaň! ja dovolím, veď načo pôjdem domov.

ČISTYCHOV

Idem si ja sa von zase po dlhej dobe, tam ticho jak... v hrobe sú zvieratá obe. Len vietor a dážď narúša ticho nočné, čo dnes počnem? No tak ešte jeden stočme... Vyrážam von, tam kde plán sa mi črtá, doma nuda, vonku suka čo ma kuká Nenechám sa núkať, vyzerá, že má kuráž, vraj mám prísť ja, že nedá sa u nás...Okey beba, keď máš všetko čo treba, donesem to zvyšné, čo moc chcem ja: kus chleba, kvet, teba - zmes jedál, ajtak obidvaja hlavne chceme ... Je to vychytaný plán ktorý s tebou teraz mám, všetci budú tu, ale my budeme tam. Teším sa na nové veci rád, lebo načo byť doma, keď u teba som ešte nebol. Iná vôňa, iné atmo, iný pocit,
nerátam minúty, som tu jak roky. Sme furt bližšie, furt máme o čom točiť, no vidím, že mi vidíš v očiach ,že chcem po tebe skočiť. Fungujem dokonale, na lov sa mení pohov, lieta bavlna a perie, nevie sa kdo z koho, nachvíľu je ticho,ale ešte bude mnoho, vyzerá to na dlho - načo pôjdem domov.

REFRÉN

Osud mam zrátaný, všetko už vie sa, mal som byť inde, je neskoro predsa, pohľad mám skrížený, dávam si pohov, načo ja, načo, fakt načo pôjdem domov. Vyššia moc hovorí: ostaň! ja dovolím, veď načo pôjdem domov.

SLIPO

Nedvíha Hajtko, nedvíha Čiči, kam večer pôjdem? Je pátek – mám v piči. Len na mne závisí kam ísť si, ty čí si? Vo vzduchu prúser, že trošku sa zničím. Zas na inom mieste, je dávno po sieste, s fľašou v ruke pripravený v taxíku na ceste, chalani vy kde ste? Tak ma s vami zvezte, začali sme na byte a skončili sme v meste.
No a hentá pozerá, v klube vo dverách, nehrám ramená, si ma doberá a to znamená, bude odmena, nebuď kamenná, nehrám pózera, nechcem tak veľa, si ma zober a ... Reči akože mám pocit, že som ťa už videl, si odhalila tunel, že to má zádrhel, ty pozeráš mi do očí ja vidím iba prdel, som malý ako pudel a všade plno kurev. Zrazu v hlave svetlo, vidím jasne ako cez sklo, poznáme sa iba chvíľu, vravíme si všetko, moc ľudí je tu peklo, si dohadujem stretko, presuňme sa radšej inde, nech nemáme svedkov. Otvorené dvere jasná cesta do postele, vyzerala nevinne, no plány mala smelé. A to bolo celé, chcela okúsiť môj pelle, veď načo by som domov išiel, keď mi bolo skvele.

Osud mam zrátaný, všetko už vie sa, mal som byť inde, je neskoro predsa, pohľad mám skrížený, dávam si pohov, načo ja, načo, fakt načo pôjdem domov. Vyššia moc hovorí: ostaň! ja dovolím, veď načo pôjdem domov.