Kvety, kvety, toto sú kvety..

Moja obľúbená teta Zuzana, spievala mi deň čo deň, už od rána. Svetlo mojich očí, teplo v tvojom objatí, len vďaka tebe som začal mať rád hory.. Sánkovanie, lyžovanie v Tatrách, to boli najkrajšie veci, ty stavala si tie vleky aj v deň, keď buchol Černobyľ a prišli sem tie mraky, ale nikto poplach nerobil a vy ste v kopcoch makali, a tak nikto z vás milénia sa už nedožil. Pamätám si, jak sme sedávali okolo ohňa v kruhu, a na to, jak si mi dala facku, až mi stôl dal druhú. Potom si prišla za mnou, že ma ľúbiš a spolu sme si poplakali. Mal som desať, už dvadsať rokov, čo sme ťa pochovali.

REFRÉN

Vravia - daj tie kvety ľuďom, kým ich môžu voňať, tak ja posielam ti túto, nech je navždy tvoja. Odpočívaj v pokoji, počkaj tam na nás doma, kým sa naše cesty znova navždy spoja.

Kvety.. toto sú kvety..

Môj dedko Dušička s láskou učil ma, viedol ma k športu, všetko od šachu až po futbal. Bol si tak múdry a sčítaný, vedel si o všetkom niečo, o niečom všetko, ja nasával som to celé detstvo. Vysvetlil si mi, jak mám kopať a chytať penalty, a tak som dával góly, jak brankár a chytal, jak malý Peter Schmeichel. Múdry starec, no osud na starobu šancu nedal ti, a zobral ti to najviac, čo si mal. Diagnóza Alzheimer, skúsenosť je vzácna, spomienka je krásna, tak vzácna a krásna, myseľ zrazu tak prázdna. Vlastná hlava z teba spraví blázna a pre mňa si ostal kráľom, jak Šalamún dávno pred svätým kráľom.

REFRÉN

Vravia - daj tie kvety ľuďom, kým ich môžu voňať, tak ja posielam ti túto, nech je navždy tvoja. Odpočívaj v pokoji, počkaj tam na nás doma, kým sa naše cesty znova navždy spoja.

Kvety.. toto sú kvety..

Moja sestra Iwiss, Iwka, Iwuška, bola si moja najviac najlepšia kamoška. Nákazlivý smiech a dobré, veľké, čisté srdiečko, občas zamračené, väčšinou vysmiate slniečko. Bola si fanúšik už za čias Laverny, tam sme sa stretávali, pili, tancovali, svet bol nádherný. Dala si celú cestu s nami, videla si nás vyrásť, frajerky sa menili, ale ty si ostávala pri nás. Bola si jednou z nás, niečo z teba je stále v nás, a žiadna s nami zatiaľ viac si ešte neprežila. Si tu navždy, ako my, ´84-ka, ako my, no svoju 30. zimu si žiaľ už neprežila.

REFRÉN

Vravia - daj tie kvety ľuďom, kým ich môžu voňať, tak ja posielam ti túto, nech je navždy tvoja. Odpočívaj v pokoji, počkaj tam na nás doma, kým sa naše cesty znova navždy spoja.

Kvety, jé, toto sú kvety..

Môj brat Miško, pre mňa kikistroj, mali sme podobný vkus, milovali si ten život svoj. Hlasná hudba, rýchle autá, zaujímavé ženy, široký úsmev na tvojej tvári, ten si každý cenil. Všetkým si plány zmenil, zo dňa na deň zrazu vyschol prameň, no rieka žije ďalej v tom oceáne. Mám kérku tvojej tváre na srdci, si stále so mnou, pravý RHB bojovník, čo prvý odišiel domov. Daj odtiaľ na nás pozor, priprav veľkú párty, ja lejem Hennessy a spomínam na tvoje freestyle-y.. Čo som ťa nestihol zobrať do štúdia, to ma hrozne se*e, ale ver, že vždy keď rapujem, je to aj v tvojom mene..

Kvety, toto sú kvety.. Kvety, toto sú kvety..