(Kenny Rough, Grizzly, Majself, Není problém, Ty Nikdy)

Jou denne denne píšem denník more...

Som kuriér jak Statham,
lietam mestom jak Batman,
neviem koho dnes stretnem,
vidím všetky tváre čo sa mihajú vo vetre.

Zabaliť to, pobaliť to do OCB,
dym čo sa valí je jak ODB,
beriem pero do ruky, nikto nemá potuchy,
o tom ako vidím veci či sú neni naruby.

Ja píšem, píšem, (haaa)
samoterapia beat ako balzam,
na ramenách iba kríž ako balvan,
najmä zo života, real ako Van Damme.

Mám za sebou - roky teleport,
spomienky mi v hlave zvonia ako telefón,
po rokoch som real a ne maska,
stále iba moje sny ako Azgard.

Mám zvuk, zvuk, zvuk,
zvuk čo ťa vtiahne ihneď dnu,
vety vďaka tomu znejú ako morfium,
dva gramy na stres, válium.

Moje pero ako meč ja to sekám ako Pac,
netreba mi na to Mac je to predsa iba rap,
je to predsa iba rap, pohľad ako vidím svet,
žijem preto ako chcem, chápeš ?!

Pódia, moja krv hrejú jak lev,
je to pocit čo ma drží ako asfalt,
pri zemi vtedy kedy jebe mi,
keď to položím na papier ako popol je to touchdown.

Môj svet, moje pero, moja jazva,
každá napísaná vec je ako zázrak,
v hlave sedem rokov v Tibete jak Brad Pitt,
ja a pero to je mágia jak Merlin.

REFRÉN

Píšem ten denník denne, píšem ho keď som sám,
je to môj ostrov kde som pred rokmi už stroskotal
a píšem to keď som šťastný aj keď chcem zabudnúť,
v zrkadle vidím odraz seba.

Píšem ho denne, čoooo, denne čoooo,
denne, píšem ho denno denno dennodenne,
denne čoooo, jak denník čoooo, môj denník,
vo vetách vidíš to kto som.

Majself jede rychle jak hajzel,
na něj si dávej majzel,
asi si udělám naj selfie,
se všema co zvednou beer.

A připijeme na svět,
píšu to víc dní než pár let,
můj denník je propsanej,
děravej cedník co slouží jak paměť.

A sebe znám jako boty,
ale po bytě jich mám už tolik,
že kolikrát nevím kdo jsem,
tak píšu ty sloky.

Aby jsem věděl kde leží můj život co zvednu jak sníh,
proteče mi mezi prstama nezbyde víc,
já nebudu otrok ani klaun ten labyrint je můj soundfound,
všechno to vsáknu jak Henry vyjebanej Miller sednu do herny.

Vyhodím všechen ten cash ven pro pocit,
vložím ho do písmen - popíšu sešit, ať je co řešit,
prázdný byste byli, kdybyste nemohli s náma žít trapshit.

A my to píšeme game, vyložím to tady jako postupku,
a jebat na fame ale pilovat flow, bejt real než cool,
když nestačí papír tak popíšu i celej stůl,
ty co mi nevěřili jdou po mne jako bych byl zlatej důl.

REFRÉN

Píšem ten denník denne, píšem ho keď som sám,
je to môj ostrov kde som pred rokmi už stroskotal
a píšem to keď som šťastný aj keď chcem zabudnúť,
v zrkadle vidím odraz seba.

Píšem ho denne, čoooo, denne čoooo,
denne, píšem ho denno denno dennodenne,
denne čoooo, jak denník čoooo, môj denník,
vo vetách vidíš to kto som.


Ah, trochu divný beat, pripadám si jak keby som Paulie,
je to Rough, vytahujem zápisník, keď sa ci nepáči tak ma potáhny,
špinavý poet, chorá hlava, žijem v noci som voyeur ha,
asi som tak trochu sadista, najvác živý som keď cítim bolesť.

Zrkadlo povedz: Kto je ten chlapec? Kto je ten pán?
Kto je ten borec ha? Kto je ten sráč čo nespraví nič sám,
sám mi to povedz, som špinavý keket ehhhh...

Iný už nebudem slnko svící spoza rolet
a kým bude svícit a nemám vás v piči,
mám vás tam kde je poklopec hah...

Život je bazén plný hoven a ja v nom plávem ahhh,
stačí sa prestať hýbat a stahne ma na dno fakt na zem ahhh,
no ja som neskočil vyštícujem ta, vytahám ta za pysky ha,
malí Caprio, rapový zápisník - crazy zážitky aaaahhhhhhh.

REFRÉN

Píšem ten denník denne, píšem ho keď som sám,
je to môj ostrov kde som pred rokmi už stroskotal
a píšem to keď som šťastný aj keď chcem zabudnúť,
v zrkadle vidím odraz seba.

Píšem ho denne, čoooo, denne čoooo,
denne, píšem ho denno denno dennodenne,
denne čoooo, jak denník čoooo, môj denník,
vo vetách vidíš to kto som
to kto som
to kto som
to kto som

Vo vetách vidíš to kto som....