Sedím doma nad mestom
a ignorujem každý phone,
ak mi voláš zaves to,
nemám v pláne ísť von.
Počúvam ulicu keď noc je čierna
jak Jay-Z-ho album,
chceš vedieť o čo sa jedná
zcheckujem si o paľbu.
Rozmýšľam,
čo nám nové ráno prinesie:
niekomu opicu, niekomu lásku,
niekomu príde smrť.
Ja viem že sivá,
šedá masa býva hluchá,
tam ide pouličná slíčna rasa oživenie čuchá, ňuchá. Vidím typa jak s úsmevom zdraví fízlov, hneď za rohom sa smeje ich zákonom keď kráča rýchlo. Má pracovné stretnutie, stisne ruku s amikom, má v nej obálku a ten zas svoje prachy na piko. Chcel byť vlastne básnikom no nechcel vstávať s panikou že nemá na nájom a tak to začal s menším balíkom. A keď balí to tak vie jak páli to no stále mámi to, aj tak nechcel žiť jak snob s upraveným trávnikom. Pod mostom sa dymí z jointu, na ňom zase z koltu. Na chladnej oceli je v teplom tele jasný podpis: diabol bol tu. Mám oči vytreštené jak keby som zjedol polku, niekto mu sfúkol sviečky, rozkrájal ho ako tortu. Sleduj ďalej: vedľa v bare sedí ženská spitá stále, osamelá lebo nebýva moc smelá práve, pri súsednom stole má typ opačný problém, neni atraktívny tak musí byť aktívny to vie moc dobre. Že má záujem dá najavo tým keď jej kúpi drink natiahne do pľúc dym a čaká čo spraví s ním. Ona ho kopne do seba a vidí čosi jak úsmev on to vyfúkne a cíti v sebe čosi jak úspech. Vie že dneska si trúfne prečo nie, za tmy je verbálne zdatný, ide za ňou nech to vie, nehľadá šťastný koniec hľadá vzrušenie. A nezáleží koľko má nakúpené.

Mám rýmy pri ktorých ulica dymí, okolo mňa príliš veľa špiny a moji fellas cítim s nimi. Niekto nemá cash, niekto cieľ, niekto rozum, niekto nemá ani strechu nad hlavou a niečo pod zub. Samý konzum. Ženské predávajú kožu, týpci chcú zas predať nejakú trávu, robia čo môžu. Decká majú iba prázdne vrecká a sny, no najčastejšie je to barák, ženská a džíp. Egotrip. Ja sa starám o seba, do seba hádžem drinky, pálim sticky, nedám sa ojebať. Mám v piči systém to je isté, jak že mám top flow a ver tomu si proti mne keď nie si so mnou, homeboy. Vidím ten shit deň čo deň, preto možno pálim viac grassu jak Methodman. Kde to sme? Samí náckovia policajti, týpci čo pre pocit fajný musia dať zo 3 liny. Ženská ma ledva 15 rokov, no dala len tak bokom 15 hochov. Ou. Ani sa nedivím, ukáž mi niekoho kto je dnes bez viny, niektorí z vás ako by nežili, cez žili mnohých prúdia jedy, v štýle rock-steady. Éčko, péčko, techo, štof, ako kedy. Ja sedím píšem rapy, mám to pred sebou jak film, rým na rým, kým všetko nezmizne jak dym. A tak to vidím, ja cítim, ja tak to je jak chodím. Občas to má, občas nemá motív. Občas sa to dá občas nedá zvládnuť, no je sa nedám stiahnuť, na to nemám fakt chuť. Tak to je tak to chodí, každý deň, noc čo noc, tieň na tieň, každý deň. Tak to je tak to chodí, jediné čo viem: že neustúpim, nazastanem, nezatiahnem nie.