V rovnováhe
ako prvé ma naučili mávať
pre človeka aký smutný zvyk.
som rád, že Ty tým zvykom odolávaš,
mávanie meníme za výkrik.
to iba nesmelí šepkajú svoje mená,
lúčenie prislúcha im, ale nie nám.
zakaždým, keď sa s Tebou lúčim,
ten istý smútok moje oči zakalí.
tak predstavím si, že sme vo sne
a kým si preč len akoby sme zaspali.
to iba nesmelí šepkajú svoje mená,
lúčenie prislúcha im, ale nie nám.
vlasy ti vezmem poza ramená
a skúsim nato prísť
čo lúčenie znamená
či nás to rozdelí, či spojí zas,
posledné za to dám, len ak prídeš včas.
a tak na rozlúčku vlasy si prehoď poza ramená.
spravím Ti vrkoč, aký vo svete niet.
a ty zatiaľ hádaj, čo to znamená,
keď muži plačú miesto slov a viet.
to iba nesmelí šepkajú svoje mená,
lúčenie prislúcha im, ale nie nám.
vlasy ti vezmem poza ramená
a skúsim nato prísť, čo lúčenie znamená.
či nás to rozdelí, či spojí zas,
posledné za to dám, len ak prídeš včas.
myslím na to, keď si len vo vlasoch odetá
a kto Ti vlasy, keď nie si so mnou zapletá.
vlasy Ti vezmem poza ramená
a skúsim nato prísť, čo lúčenie znamená.
či nás to rozdelí, či spojí zas,
posledné za to dám, len ak prídeš včas.
vlasy Ti vezmem poza ramená
a skúsim nato prísť, čo muž vie o ženách.
vlasy Ti zapletám v pramene
a skúsim na to prísť, čo muž vie o žene