Daysix mieša beaty alchémia

Žijem v meste kde ťa dokopú jak psa (ej)
Kde stiahnú s teba perie ako z kuraťa (ej)
Kde supy krúžia a hore lieta jastrab (ej)
Ovce sa jebú večer naspäť do salaša.

Madafak, dávaj bacha mohol by si narafať,
What the fuck, oni opakujú ako papagáj.
Všetci ronia krokodílie slzy, ha ha ha,
hyeny čakajú kým lev sa napapá
Kurvy do jednej sú slizké jak salamandra.
Všetci čumia na teba jak tela na nové vráta.

Celkom dobré rozlíšim potkana od brata,
krysy opúšťajú loď keď sa potápa.

Nepotrebujem k môjmu životu ja nikoho
Problémy zadupe do zeme stádo bizónov.
Úspech je korisť musíš plávať za tým ako šťuka
Skús to obísť a choď priamo k zdroju jak Frank Lucas.
Vyhoď tie putá, bohu dušu a mne dukát,
keby sa zatvára za prznenie rapu tak ste dávno v putách.
Bratu a za každý zlý rým je pokuta,
Všetci riešia všetko, všetci sú otravný ako mucha hej
No ja mám dar,
naša hudba dáva ľuďom nádej
Ako v Helmom úžlabe na svitaní sám Gandalf
Ži do plna
Zmrdi striehnu v tieni na chyby jak tarantula
Ja sedím v Berlíne a so mnou sedí Ondrej Duda
Hodujeme jak keď do kurníka vtrhne kuna
Hej mami čo je nové u nás
Pozdravujem z mesta na brehu rieky Dunaj (hej)

Oni sa správajú jak zvieratá
Každý má no ja nemám plán
V tejto dobe je to neraz tak
čo neni tvoje to sa neráta
A čo je moje to sa ráta
Všetko budem mať jak kráľ ja
Unikáme z toho stáda
A so mnou ľudia, ktorých mám rád

Musíš čeliť problémom a nestrkať hlavu do piesku ako pštros (ej)
Ja roztiahol som krídla plachtím ako albatros (ej)
A chcem byť sám tam hore len s mojimi myšlienkami
Sám tam hore jak ten orol nad Tatrami, žerem bary,
jak pastrami, pamätám keď sme boli zasypaný
A teraz rap je náš habitat, za oknom počuť šum Atlantika
šupe sa mi koža a mám diery na rifliach
Mladý pán vietor mi hladí tvár
Popraskané pery, skorbut, kapitán
A never tomu kto, málo pýta
A nikdy neverím tomu kto málo pýta
Dávaj bacha všade siaha chobotnica,
zmrdi strácajú svedomie jak chvost jašterica (ha, ej)
A sľubov plná huba jak pelikán
Ja unikám ďaleko do teplých krajín,
od toho panoptika
Všetko malo byť tak ako je
Žiaden stres ja nechcem infarkt (hej)
A už to dávno nie je v Žabokrekoch detská izba
Niekedy musíš veriť aj keď to na prvý pohlaď nemá význam
Viem čo hovorím a ver mi bratu príde kríza

No pamätaj, že keď tomu dáš všetko,
odmena sa určite vyplaví na povrch,
buď usilovný ako včela a po úspechu musíš byť hladný ako vlk,
Musíš byť prefíkaný ako líška,
niekedy zradné sú dokonca aj tie čísla,
život ťa naučí nehádzať perly sviniam,
ale na to asi bratu musíš prísť sám.

Oni sa správajú jak zvieratá
Každý má no ja nemám plán
V tejto dobe je to neraz tak
čo neni tvoje to sa neráta
A čo je moje to sa ráta
Všetko budem mať jak kráľ ja
Unikáme z toho stáda
A so mnou ľudia, ktorých mám rád