Chcem colu light a k tomu Kapitán, na stole v kuse ľad, až kým sa nacinkám, a chcem to takto mať vždy, keď sem zavítam, a pečienku jak Hancock, až kým bude zo mňa starý pán, zober ma na vzduch, tuším som vypil veľa, asi mám paranoje - v každom vidím nepriateľa.. a každá jedna by ma chcela dnes mať vedľa seba, no cítim reťaz, ktorou spútala ma moja žena.. reťaz je dôvera a chcem to takto na furt, je ako pás v týchto serpentínach, more zákrut.. a ja tak veľmi chcem jej dôveru namiesto strachu, no keď neuhneš vlaku, všetky pásy sú ti na chuj.. čo má byť - stane sa, takto to proste je, ja neviem, ty nevieš, a možno nám to prospeje.. nebudem čakať na tú lávu, kým sa rozleje, chcem teba tu a teraz, a buď my, alebo Pompeje..

Kým nás to zavalí, chcem povedať ti jediné - urobím hocičo, nech zajtra skapem, keby ne, pre teba za to, že si vydržala všetko, keď budeš stará mať, ja budem dedko.. týmito rukami raz postavím nám vilu, a v nej si zaspievame hymnu Alphavillu, a ty mi uveríš, že chcel som to tak celý čas, sme lev a levica, a raz splodíme levíča..

REFRÉN
ANABELA

Keby láva zaliala nás, a na to krásne už neostal čas, ty vieš, že máš ma, ja viem, že mám ťa, čo spáli básne, nespáli hlas.. aj keby ráno našim plánom namiesto áno len zoslalo dážď, stačí mi málo - len malý vánok, a zase nás dvoch, zase nás dvoch odrazím z dna..

Som niečo viacej, ako obyčajný chalan, ja nejsom jak chlapci, čo ťa dennodenne lanária, viem, že si predtým stále zažívala sklamania, a možno práve preto ti tá karma dala mňa.. bojím sa o teba, jak ty sa bojíš o mňa, a tak je mojím druhým domovom tá posilovňa.. možno aj preto, že chcem byť raz mrte vysekaný, a nech sa páčim ti, ostatné môžem zvysoka mmm.. načo tá žiarlivosť?! viem, že je prirodzená, a viem, že veríš mne, no neveríš tým druhým ženám.. vieš, koľko psychopatov behá večer po vonku? asi ti kúpim vlastné lietadlo, a ponorku, a ochranku.. prosím ťa, zostaň tu, nemôžem spávať a keď hej, tak kričím zo spánku.. už nebudem čakať na tú hudbu, kedy doznie, chcem teba tu a teraz, buď my, alebo Pompeje..

Kým nás to zavalí, chcem povedať ti jediné - urobím hocičo, nech zajtra skapem, keby ne, pre teba za to, že si vydržala všetko, keď budeš stará mať, ja budem dedko.. týmito rukami raz postavím nám vilu, a v nej si zaspievame hymnu Alphavillu, a ty mi uveríš, že chcel som to tak celý čas, sme lev a levica, a raz splodíme levíča..

REFRÉN
ANABELA

Keby láva zaliala nás, a na to krásne už neostal čas, ty vieš, že máš ma, ja viem, že mám ťa, čo spáli básne, nespáli hlas.. aj keby ráno našim plánom namiesto áno len zoslalo dážď, stačí mi málo - len malý vánok, a zase nás dvoch, zase nás dvoch odrazím z dna..