Život ťa musí prefackať, jak zasrana, čo všetko chce, jak tridsať kilo feťáka po osemnástom detoxe, jak notorika, klamára, nech sa konečne vykokce, nech zastavíš a zistíš, že to ty si zhasol svetlo v tme, a je úplne jedno, či si na mol, či si abstinent, raz zakopneš o obrubník a zostanú ti chrasty len, a jazvy na tých miestach, kde si mal vždy niečo na vrch, ako dážď uprostred prázdnin, stratíš dáždnik, je ti na grc z toho, jaký vieš byť slepý, keď sa chováš, ako kráľ zvierat, život ti dá chlieb, ale ty miesto toho raž zbieraš, zdoláš toľko terčov, že už ani nemáš kam strieľať, v noci zaspíš s čertom a vždy ráno hľadáš anjela, možno ťa to prebere a možno na tom zaspíš, ale asi je to fér, že ti dá život časom facky, aby nekončili osudy, ak ukončil ich charman, život dáva, život bere, život vo výťahu, karma.

REFRÉN 2x

Život ti dá toľko, koľko unesieš na ramenách, podstatné je nezaspať a útočiť, jak Halenár, musíme byť pripravení na slnko, aj na dážď, stále je čo nájsť a preto stále niečo hľadám.

Môžeš vážiť päťdesiat a mať silu, jak malý býk, no nemôžeš tam ostať, keďže svet je veľký protivník, tak človek vnútri zvádza boj, jak výtržníci v Paríži a keď mi starý pomôže, tak vážim si to, starý dík! Keď sa vraciam naspäť, párkrát mohol som aj zomrieť, neviem, možno že mám anjela, možno šťastie, kto vie? Toľkokrát si povieš – Fú, tak toto je môj koniec, zrazu dvíhaš sa z tej zeme, vidíš pár rozbitých kolien, a nezabudnem na zápach z tých vybuchnutých airbagov, a nezabúdam na to, že mám celý život pred sebou, to všetko ma vždy posilní a keby som tu dnes nebol, tak ostane tu hudba moja, fotky a pár príbehov, silu budem zbierať, pokiaľ neprestanem dýchať, pozri, dnes vážim už stovku, vidíš silnejšieho býka. Epilepsiou som prešiel, nikto sa ma neopýtal, už je preč a ja sa bijem, kým ma život nevyžmýka.

REFRÉN 2x

Život ti dá toľko, koľko unesieš na ramenách, podstatné je nezaspať a útočiť, jak Halenár, musíme byť pripravení na slnko, aj na dážď, stále je čo nájsť a preto stále niečo hľadám.