Píšem to kilometre od domova
s kameňom na srdci jak skala dva aj pol tonová.
Zahodím sentiment, keď nechcem aby bol to román,
som v tomto ako Momo, nenechám sa okoňovať.

A mama by aj chcela, nech sa už usadím,
ja sedím na balkóne, pozerám jak stúpa dym.
Rozmýšľam, že či sa tam postavím a upažím
a krokom do prázdna si zatvorím tie ústa – bim.

.. tápem ... tápem...
A zopár rokov v piči, ego moje vráť sa na zem..
.. tápem ... tápem ..
Prepáč, že nemám city, ja sa občas sám nechápem.

Možno sa pýtaš, prečo som to takto zahodil?
Možno som jebnutý a možno sa tak narodil.
A možno plačeš a pozeráš stále na mobil
a modlíš sa aby konečne zasvietil a zazvonil.

Som ako chladný Nemec, skurvene chladný sebec!
Čo sa asi tak už nikdy nezalúbi vďaka tebe.
No mám to zaslúžene, veď mám tú skalu v mene,
nechutne tvrdý Peter, čo mohol byť aj snúbenec.

.. tápem ... tápem...
A zopár rokov v piči, ego moje vráť sa na zem..
.. tápem ... tápem ..
Prepáč, že nemám city, ja sa občas sám nechápem.

... Tieto riadky píšem v prázdnom byte,
mám v hlave otázky, čo neboli na maturite.
Koľko tých fejkerov tam čakalo, kým na to príde
aj tak sa obávam, že či ma vôbec zastúpite.

Ja som si vždycky veril, ty si mi neverila,
no kurva prečo taká neistota v tebe žila.
Si krásna žena a toto si chcela počuť vkuse,
no škoda, že to vravím teraz, keď je po funuse.

.. tápem ... tápem...
A zopár rokov v piči, ego moje vráť sa na zem..
.. tápem ... tápem ..
Prepáč, že nemám city, ja sa občas sám nechápem.

Je to klišé, že nám nepomohla láva,
úprimne dúfam, že sa ti už lepšie spáva,
neni to bohviečo, keď jeden sa zabáva
a druhý ho čaká doma, kedy ku brehom dopláva.

Ja som si dobrovoľne vybral tento život,
aj keď som chvíľu dúfal, že to neskončilo,
len som sa musel z toho vypísať a vyrapovať,
no tebe nemusím už asi toto vysvetľovať.

2x
.. tápem ... tápem...
A zopár rokov v piči, ego moje vráť sa na zem..
.. tápem ... tápem ..
Prepáč, že nemám city, ja sa občas sám nechápem.