Bolo pol desiatej
V kaviarni hustol dym
Z prítmia sa vyliala najkrajšia z otrokýň  
Tisíc a jednej noci
Napohľad plachá a práve tým dráždivá
Krása čo každého upáli za živa
Keď oheň nie je len pocit

Vraj každú krásu len znásobí drobný kaz
Tej žene s očami lane sa ani raz
Nemihol na tvári úsmev
Možno ju nivočí tajomný neznámy
Neverou
Pitím či hustými rečami
Srdce jej zanechal pusté

REFRÉN

Prečo mám hlavu v smútku
Sklonená nad tequilou
Chcel by som za minútku
minul rád minul rád minul rád
Celý život 
Celý život

Mal so už kúpené Tak som sa osmelil
Hviezdy sa tlačili v nebeskej posteli
Za oknom kaviarne Orient
Keď som si prisadol z očí jej vyvrela
Láva čo hasila životy v Pompejach
Vedel som hneď čo mi povie

„Radšej si odsadni tajomný neznámy
Budeš ma nivočiť hustými rečami
A zahneš mi za minútku‘‘
Potom sa pobrala od svojej tequily
Možnože niekam do útulku pre víly
Zostala mi hlava v smútku

REFRÉN

Tak prečo mám hlavu v smútku
Sklonený nad tequilou
Veď som s ňou za minútku
minul snáď minul snáď minul snáď
celý svoj život

Prečo má hlavu v smútku
Sklonená nad tequilou
S ňou by som za minútku
minul rád minul rád minul rád
Celý život