aj mne sa občas rozplynú
obrazy do blízka
hľadám jedinú
pravdu javiska

aj mne sa občas vytratí
úsmev ako duch
no keď sa k nebu obrátim
dýcham nielen vzduch

nie som iná ako vy
keď dospievam, chcem ísť spať
občas tiež ťahám okovy
no túžim sa ich vzdať

som to ja
keď raz bude tma
svetlá nevravia
kto som ja
ozajstná
svetlá nevravia
kto som ja

aj mne sa občas podarí
zmýliť si vzduch a zem
od zimy až do jari
vo vlastných svetoch lyžujem

aj mne občas prihorí
keď varím nebesám
a tiež po nočných oslavách
ráno v zrkadle zľaknem sa

no som to ja
keď raz bude tma
svetlá nevravia
kto som ja
ozajstná
svetlá nevravia

najväčšia bolesť je
keď pocity svoje popieraš
každý má svoje ja
a nejde sa ho vzdať
každý má svoje ja
za ktorým musí stáť