Svetlo, Svetlo nasledujem svetlo.
Celú večnosť.

Na počiatku bolo svetlo a bude aj na konci,
Jediný čas je večnosť vo vesmírnom rámci.
A to absolútne všetko čo prebieha medzi tým,
Je nekonečne mnoho podob reality.
A tak raz sa to jedno, jedno jediné svetlo,
Rozhodlo stvoriť temno, aby mohlo vyniknúť ľahko.
A už nebolo mu smutno, keď vzniklo tmavé plátno.
A tak každé svetlé miesto stalo sa jeho zrkadlom.
Svetelné roky dozadu sa svetlo množilo odrazu,
A vytváralo tak záblesky samého seba rad do radu.
Malé svetlá stále pribúdali a spolu užívali si tú parádu,
Že mohli naplno využívať svoju novú slobodnú voľbu.
Cez skúsenosti sa učili svietiť a pritom radovať sa.
Temnota im zvykla do toho tieniť bola ich dobrý rádca,
Lenže mnohé z nich začala pomaly lákať jej sladká pasca.
A tak zabudli na svoj povod nevedomosť sa stala zrazu ich vládca.
Zablúdené na ceste domov začali čím ďalej viac báť sa,
Tie málo svietiace vytvárali konflikty a ich cieľ bolo hádať sa.
A robilivšetko napriek mysliac si že to je tá domov skratka
Až kým ich na správnu cestu nenaviedla svetelná križovatka,
Ktorá umožnila zrodiť nové svetlá,svetlá osvietené,
Tie prežiarili tmu a posvietili aj na tie za zamračené.
A to všetko len tým,že im pripomenuli kto vlastne sú,
Že opustiť zdroj a vrátiť sa doňho je ich večný osud.

Svetlo, Svetlo nasledujem svetlo.
Svetlo, Svetlo nasledujem svetlo.
Celú večnosť.

Návrat domov po stopách svetla je cesta každého z nás,
Smerovať do božského zdroja tam kde sa raz zjednotíme zas.
Lebo každý sme častica boha jeho dokonalý obraz,
Buďte sami sebe svetlom, to je ten jeho neskonalý odkaz.
Lebo svetlo dopadá na všetkých rovnako ten rozdiel tkvie v tvojej priepustnosti.
Tma a spánok sú jeho opakom potrebným k prejaveniu skúsenosti,
Lebo definujů všetko svetlé ktoré by bez nich vobec nevyniklo.
A pohlcujů všetko staré, aby nové z popola po čase vzniklo,
Všetci sme deti jedného vesmíru a on sa skrze nás prejavuje.
Miluje nás všetkých bez rozdielu aj toho ktorý proti nemu vzdoruje,
To je tá bezpodmienečná láska ten základ všetkého čo existuje.
Kráľostvo nebeské sídli v srdci a odtiaľ sa do okolia rozširuje.
A pozemský život je malý záblesk na plátne večnosti,
Z tohto pohľadu sa zdá byť bezvýznamný a úplne zbytočný,
No je tu vyšší zámer, ktorý mu dává skutečné hodnoty,
Že aj malé svetlo dokáže prežiariť tú nadvládu temnoty.
Takže po smrti nezáleží na tom, čo som sa naučil, ale čo som naučil ostatných,
Aby každý jeden deň za života bol tým posvätným,
Lebo každá je záznam do kroniky bytia.
A duchovným naplnením, tak získá zmysel božská existencia.
Alchymista je ten čo zapísal tieto slová do tvojej duše,
Cestu za poznáním, ti tak presvecujú jeho žiarivé lúče.
A na otázku kto ve skutočnosti sme mi zoslal odpoveď z neba,
Sme svetlo, sme vedomie, ktoré si uvedomuje samo seba.


Svetlo, Svetlo nasledujem svetlo.
Svetlo, Svetlo nasledujem svetlo.
Celú večnosť.