Trilógia
Láska víťazí,
Znova rozkvitá,
Je záhon,
Dostala šancu,
Aby zasiahol ten zákon,
Ktorý je alfou, omegou tohto bitia,
Platí pre všetky bytosti ktoré cítia,
Dáva im priestor a čas dlhý jak eóny,
svieti im na cestu jak nekonečne neóny,
Ona ich živí,
aj keď nie sú všetci vedomí,
Raz jej to vrátia,
Keď sa prebudia z bdelej kómi,
Taký je večný cyklus nádych-výdych,
Maj to na pamäti,
Jak slabí tak silní,
Všetky veci sú buď liekmi alebo jedmi,
Iba dávka rozhoduje,
A ty volíš ktorými smermi.
Možeš sa pred ňou skrývať,
Raz si ťa nájde,
Roztopí to srdce z ľadu,
Jej plameň,
Slzy šťastia spustia vodopád nádeje,
A začne prúdiť s teba jej prameň.
Každého rovnakým dielom,
Ožiarí lúčmi.
Jeden sa otvorí jej sile, druhý smúti.
Láska je Boh - Boh je láska.
Láska je Boh - Boh je láska.
Keď prúd jej rieky,
Naplní tvoj stred /tvoje srdce/,
Staneš sa horským jazerom,
Už nikdy nepocítiš smäd, /už nikdy/
Začne pretekať skrz tvoje telo,
Zaplaví ťa nevyčerpateľný stroj,
Otvoríš Božskú bránu,
Tak isto,
Jak tok každej rieky,
Ktorý sa raz stane súčasťou oceánu.
Tam kde začína, sa aj všetko končí,
Ako slnko,
O ktorého sa zem točí,
Ktoré nás učí životné umnenie,
Nepodstané mať krásne oči,
Ale krásne videnie.
A pomáha nám otvoriť sa tomu,
Že svet pred očami je krajší,
Než vidíme my,
Až keď pozveme svetlo do domu,
Všetko okolo sa zmení v raj na zemi.
Každého rovnakým dielom,
Ožiarí lúčmi,
Jeden sa otvorí jej sile,
Druhý smúti.
Láska je Boh,
Boh je láska,
Láska je Boh,
Boh je láska.
Bola tu od počiatku,
Bude tu navždy,
Nastáva odmek ľudských sŕdc,
Cíti ju každý. /Tak to precíť./
Cíti ju každý..Cíti, cíti,cíti..
Cíti ju každý, každý..Aj ty.