Z východnej Európy na strechu sveta
bolo leto a pisal sa rok 99, a pisat bolo vsetko co som potreboval vediet, 2+1 sidlisko a od chromu prsty, sudny prikaz ja uz neviem asi 300sty, aaaah ten vyjebany stres, nacierno busom sa kazdy den viezt, dodnes to posielaju domov mojej mamke, jej pamiatka namna zlte papieriky v schranke, v zivote to nezaplatim je ich asi 7, toto ide dopravnemu podniku TA JEBEEEM, krizovatka novej ziliny a malej prahy, este centrum mesta to pripada do uvahy, 20ti nabiti v trojkovom byte, tu sa idu kacky nafajceny jako rite, aaaaah zivot nebol zly, dievcata to mali tazke stihal som aj 3, bez auta bez love v sirokych gatoch, rodinu nasiel som vo svojich bratoch, tak daleko od seba no stale jedno crew, co stale zije vomne mam ho v sebe dnu, myslel som si ze ich budem mat pri sebe navzdy, ale presne to si mysli asi v 17tich kazdy, fuuuuuuu odviate casom, ostali len spomienky zvecnene hlasom, vytiahol som polaroid zaznelo cvak, a vyplulo to fotku z ktorej dodnes mam tlak, ale nosim ju pri sebe tu staru fotku, z obdobia za ktorym neviem dat bodku
z tej istej ulice a socialnej vrstvy, z tej istej crew co mala od farby prsty, z tej istej pozicie do celeho sveta, kazdy inou cestou minaju sa leta, z tej istej ulice a socialnej vrstvy, spolocna minulost ktoru drzime v hrsti, z tej istej stvrte ale kazdy niekam inam, svojou vlastnou cestou a tak si zvykam
chcel som vam povedat ze casto na vas myslim, chcel by som verit ze sme stale taki isti, jeden robi karieru druhy je zas v bare, a ten co sedi ten to dojebal na celej ciare, kazdy isiel hladat svoje stastie niekam inam, aj ked iba tazko ale nakoniec to prijimam, to co nas spojilo je startovacia ciara, sme generacia ktora si pamata meciara, zacali sme svoju cestu na tom istom bode, ale casom sme museli zacat vyskakovat z lode, az kym na tej lodi neostalo celkom pusto, ale este raz si na to spomen zavri oci skus to, zabudni na svet okolo vratime sa s5, cestujeme casom bracho a to tak ze hned, nikdy nevies ci to nie je posledny krat, no tak povedz mu to nahlas kokotovy mam ta rad
z tej istej ulice a socialnej vrstvy, z tej istej crew co mala od farby prsty, z tej istej pozicie do celeho sveta, kazdy inou cestou minaju sa leta, z tej istej ulice a socialnej vrstvy, spolocna minulost ktoru drzime v hrsti, z tej istej stvrte ale kazdy niekam inam, svojou vlastnou cestou a tak si zvykam
ta ista mentalita tie iste zvyky, ten isty slang to iste diky, ta ista genetika tie iste story, sme rovnako na hlavu tak isto chori, takuto rodinu si nespravis uz nikde, taka je len jedna za zivot teda jak vyjde
z tej istej ulice a socialnej vrstvy, z tej istej crew co mala od farby prsty, z tej istej pozicie do celeho sveta, kazdy inou cestou minaju sa leta, z tej istej ulice a socialnej vrstvy, spolocna minulost ktoru drzime v hrsti, z tej istej stvrte ale kazdy niekam inam, svojou vlastnou cestou a tak si zvykam