Keď ráno vstanem strašne ma bolí hlava,
v ústach mám sucho, prach, piesok, púst Sahara,
vonku zas prší, dážď mi pripomína slzy tvoje,
chutili jak med, myslel som že ťa mám navždy,
všetko je šedé jak v starom opustenom kine,
pripadám si akoby som žil v čierno bielom filme,
akoby to bolo včera, čo zabuchla si dvere,
už je to rok, odvtedy stále spávať neviem,
ohrýzam si nechty, pozerám do steny hodiny,
a pritom tam nie sú ani obrazy,
sedím tu sám v tomto veľkom opustenom byte,
pozerám na dvere a dúfam že niekto príde,
som tu ako väzeň zatiahla sa opona,
nedokážem odisť preč, Prison Break sa nekoná,
na ruke mam vytetované, musíš vydržať,
na druhé, smrť je vykúpením, ja neviem odolať.

REFRÉN

Keď si preč,
Je mi stále zima.
Keď si preč,
Nikto ma neobjíma.
Keď si preč,
Chcem cítiť chuť tvojich úst.
Keď si preč,
Tak stále myslím na smrť.

Pozerám na telefón, celý deň nik nevolá,
trhám si vlasy a hlavu mám už dohola,
potom mi zavolá s úsmevom, že vidiel ťa,
že bola si tam s iným, že si sa strašne bavila,
že vyzerá to tak, že naozaj šťastná si,
prečo zúrim, prečo ma to vôbec neteší,
plačem, kričím, búšim pastou do steny,
v hlave počujem tvoje slova, sú ako ozveny,
sedím skrčený a zlomený v rohu izby,
oblepil som okna, potrebujem sa skryť do tmy,
jedlo už nemá chuť a víno nemá farbu,
kvety vyschli, chcem aj ja, už nebudem piť vodu,
počmáral som steny, sú na nich divné obrazy,
rozprávam sa sám zo sebou, dávam si divné otázky,
začínam mať paranoje, asi som sa zbláznil,
pripadám si okradnutý, cítim sa prázdny,
žiletka na stole, volá na mňa, skonči to
nebude to bolieť, tak pod, tak urob to
ešte naposledy pozriem na tvoju fotku,
a potom beriem do rúk svoju novú kamarátku.

REFRÉN

Keď si preč,
Je mi stále zima.
Keď si preč,
Nikto ma neobjíma.
Keď si preč,
Chcem cítiť chuť tvojich úst.
Keď si preč,
Tak stále myslím na smrť.

Keď si preč,
Je mi stále zima.
Keď si preč,
Nikto ma neobjíma.
Keď si preč,
Chcem cítiť chuť tvojich úst.
Keď si preč,
Tak stále myslím na smrť.