Boli sme malí zasrani, najlepší kamoši,
vždy tí najmenší, no zároveň najhlučnejší.
Nerozlučná dvojka všetko sme robili spolu,
to s tebou som išiel prvý krát poza školu.
Neposední a tí čo stále vymýšľali,
puberťáci čo spolu víno ochutnali.
Voľné víkendy a my sme hrali basketbal,
sto padesát centy, každý sa nám smál.
Hudba a šport, naše záľuby a párty,
pamätám jak sme v škole vymieňali karty.
Vysmiatí večne, uj*b naša parketa,
na ryby pri ohni, jazda na skútri jak raketa.
Spomienok plno milión ich behá hlavou,
ostalo mi iba tetovanie s tvojou tvárou.
Osud ti nedoprial s nami dlhšie byť,
no v našich srdciach budeš navždy žiť.


Každý lieta občas nízko,
sme tak vzdialení a pritom sme tak blízko.
Večne šialení a sem tam zmyslov zbavení,
zrazu príde deň, keď vytriezviem a zistím,
že čas uteká rýchlo.


Mal si neskutočný úsmev, ktorý bol ako liek,
videl som ho všade, ligotal sa v tme.
Bol jedinečný, bola to náplasť na rany,
škoda, že tá náplasť nám tvoj život nezachráni.
Podávam ti ruku viac mi netreba,
škoda, že to končí, keď zo sna sa preberám.
Už nejde dvihnúť mobil a volať tvoje číslo,
v mojom srdci stále číslo jedna a to isto.
Vidím tvojho brata je tam čistá podoba,
správaním ako myšiak, on je čistá pohroma.
Dvíham pohár a pripíjam si na teba,
Denis, verím, že sa na nás usmievaš z neba.
Veľké ďakujem za tohoto pána,
veľké srdce, večný optimizmus, charizma páva.
Už nám iba spomienka ostáva,
žiadne slzy, cerím zuby a klobúk dole dávam.
Užíval si život každú jednu chvíľu,
najväčší džentlmen, keď mal svoju milú.
Na tvári mal vrásky iba z úsmevu,
vždy dal ti preplesk za negatívnu náladu..


Každý lieta občas nízko,
sme tak vzdialení a pritom sme tak blízko.
Večne šialení a sem tam zmyslov zbavení,
zrazu príde deň, keď vytriezviem a zistím,
že čas uteká rýchlo.