Milión ľudí, milión problémov majú,
som jeden z nich, ktorého nemíňajú.
Možno sa zdá, že všetko ide jak má,
možno to len na oko tak vyzerá.
16 rokov puberta so mnou hodila,
malá nepozornosť to cele zmenila.
Celý život je zrazu veľká zmena.
Ostať silný a nepadnúť na kolená.
Nemocnice, doktori a zle správy,
Bekim ste od krku paralizovaný.
Rodina, kamoši najväčšia podpora,
verím iba vám, no neverím v Boha.
Tieto zmeny mi menia pohľad na svet
spomaľ a užívaj tie chvíle krásne.
Sú ľudia čo neriešia účes a handry
stačí im zdravie a budú spoko ne jak vy.

REFRÉN

Nanana ľútosť, smútok život vie byť krásny.
Tečie úsmev prúdom, aj keď je tak vzácny,
skús to v sebe nájsť, v sebe nájsť, odhodiť zábrany
všetci sme si rovní.

Ležím na izbe, vedľa mňa ďalší chalan.
Čo sa stalo to nevie ani on sám,
Večer ľahol, zaspal, ráno nevstal,
krvácanie do miechy mladý dostal

Brat bere ségru na motorku, plný plyn.
Nezvláda jazdu a už nevie co s tým,
ségra už po svojich nepôjde, smola.
8 rokov na ňu brat pozerá zhora.

No, dobrý kamoš si užíva lúče slnka
Jazero, mólo, skok do vody a fullka
Od krku nehybné telo sa ťahá na breh,
z plytkej vody už neni cesty späť.

Dievča, ktoré žije s jednou nohou.
Silná osoba, no, ostaní by dali zbohom.
Hlavu nesklonila teraz je mama,
trojročné dvojčatá ma aj muža, neni sama.

REFRÉN

Nanana ľútosť, smútok život vie byť krásny.
Tečie úsmev prúdom, aj keď je tak vzácny,
skús to v sebe nájsť, v sebe nájsť, odhodiť zábrany
všetci sme si rovní.

Mladý par je šťastný, čakajú dieťa.
Celých 9 mesiacov v oblakoch letia.
Po narodení prichádzajú slzy,
malý neni zdravý, je na pomoc odkázaný.

Aj s hendikepom mame stále chuť žiť.
Ísť medzi ľudí, z chuti sa zabaviť,
dovolenka, predsa sny a zábava.
Sme sebe rovní, ľútosť nám nepomáha.

(Tento text je napísaný so skutočných príbehov, každý jeden z nich je veľký človek, ktorý v živote niečo dokázal. Pozdravujem a držím palec. MIER)