Eden

Majself - Magnet

M Majself Eden

Tiež máš ten pocit, že ti občas nikto nerozumie a dni sa striedajú, keď zakrývajú kalendár, slnko už zapadlo, keď umývaš si večer oči, svedomie pod farbou je jemným tieňom tvoja tvár, ľudia mi naokolo pripadajú, ako masky a svet je chladný, ako vietor priamo z Aljašky, ozveny zaliate tebou, na tvári kamenné meno, neviem to čítať z ľudí, kukám, jak jebo, nechápeš, čo sa deje, kam to tu všetko speje, kde sa tu stala chyba, čo to kurva znamená? prečo furt hľadáš stále všade nejaké vysvetlenie? no bez teba je každá jedna veta stratená.. veci sa zmenili, nebudú nikdy, jako boli.. niektorých z pomedzi nás zastavili semafory, je mi to jedno, iba nechcem hľadieť opäť dole, tak je to vtedy, keď ťa nevidím a nepočujem..

REFRÉN

Dni, ktoré sú bez teba sú úplne že bezcenné a neviem, jak to povedať, že proste neviem žiť.. ťahá ma to za tebou, jak magnet, na to miesto, kde sme spolu predtým mali svoje sny.. a ťažko sa mi dýcha, keď tu nejsi, moje srdce prebodáva čierny atrament, jak meč.. ťahá ma to za tebou, jak magnet.. bojím sa len jednej veci, toho, keď si preč..

Poznáš ten pocit, keď ťa vnútri niečo mega sere, nevieš to len tak chytiť, hodiť sucho za hlavu, hľadal si všetko, čo by slúžilo jak ekvivalent, problém je taký, že nevyrábajú náhradu.. nemal som v pláne to, že dneska budem abdikovať, život si vybral za mňa, akokoľvek držím plán.. hovoríš optimizmus? to vie byť silné slovo, hlavne, keď chodíš loviť šťastie kdesi z korálov.. vidím ťa všade vôkol, kdekoľvek sa kedy pozriem, no neviem snívať, keď necítim dotyk od teba.. no keď som dole, neni únik, neviem ani kričať, vidím ťa všade vôkol, kdekoľvek sa pozerám.. modlím sa, nech sme šťastní, nech kvety znova rastú, nech vonku neni zima vtedy, keď tu nejsi ty, modlím sa pre nás, nech nás obklopuje iba dobre, a všetky zlé veci posypme trebárs ihličím..