Eden

Majself - Zázrak

M Majself Eden

Reči o tom, jak je doba zlá, sú ako klišé, rybník je veľký, záleží len, jak si dobrý fisher, nechcem prežívať to sklamanie, mením myseľ, pohľad na život, kde nezáleží na pravopise. Rieka je veľká, pohľad nevidí na celé more, preto si držím iskru, ktorá lieta hentam hore, a hľadá dobré veci, negatíva sunie bokom, kritika, sťažnosti, stačilo, už dajte pokoj. Vďačný za všetko, čo v živote už postretlo ma, mojím cieľom stále dôležité sprostredkovať, rodina - základ, si nesiem na prsiach, jak slogan, ma trápi viac čo robí syn, než či veríš v Boha. A ľudia prídu, aj odídu, čas beží rýchlo, neni ani čas si oddýchnuť, no každá sekunda mi píše novú etívu, môj princíp jednoduchý, hýbať sa, jak do beatu.

REFRÉN

V živote sa stanú veci, ktoré potom ovplyvnia ťa, do určitej miery aj ty sám, záleží čo vyberieš si, kadiaľ pôjdu tvoje kroky, jedna loď a jeden kapitán. Ja vybral som si svet, čo mi dáva krídla, aby po mne ostalo viac, než tma, je to môj pohľad, to, kam sa dívam, zázrak, vidím iba na svetlá.

Nečakám na tunel, čo čierny je, jak Sitina, snažím sa živiť svetlo, aj keď občas vypína, zastaviť signál, potom smiech nemá žiadne motto, ďakujem za to, že každý deň neni rutina. Pred očami rastie syn, to má vážne silu, fakt silný pocit, vnútri fakt silnú energiu, mať skvelú ženu, s ktorou rád počkáš na penziu, viac ako rozmýšľať nad, keď to nemá chybu. Zázrak je, že svetlo vo mne odokryla ako Tesla, ak tu bolo niečo iné, neistotu sama pretla, pereje sú vlastne všade, rieka bola veľa besná, napriek tomu stále, neostávam bežať bez sna. Sám som povstal z prachu, začal čeliť svojmu strachu, nechcel cítiť iba pachuť, začal plávať ako labuť, zázrak, že som dostal šancu uniknúť cez hudbu davu, odpoviem si sám a díky, cítim pri tom veľkú radosť!